Deti v sieti

Nedávny prieskum ukázal, že až sedemdesiatpäť percent rodičov má sociálne siete plné fotiek svojich detí , pritom osem z desiatich má medzi sledovateľmi aj ľudí, ktorých v živote nestretli. Úprimne, kto by vyvesil fotku svojho dieťaťa v plavkách alebo dokonca nahého na zastávke autobusu? Nikto? Pritom to je to isté. A vlastne ešte horšie. Asi totiž neexistuje zastávka, ktorou by prešlo toľko ľudí ako internetom. Ešte horšie je, že generácia, ktorá má svoje detstvo zdokumentované už len na sociálnych sieťach, tam s dôverou začína vkladať vlastný obsah. „Dnes bežne nachádzame deväťročné deti, ktoré sa natáčajú alebo fotia, ako masturbujú, dievčatá si vkladajú do vagíny rôzne predmety,“ upozorňuje špecialistka počítačovej bezpečnosti zo združenia NIC.CZ Kateřina Vokrouhlíková.

Štúdia medzinárodnej siete odbor­níkov zaoberajúcich sa správaním detí v školskom veku HBSC nedávno ukázala, že približne každé piate až šieste dieťa vo veku 13 – 15 rokov sa zveruje so svojimi tajomstvami a vnú­tornými pocitmi radšej na internete ako niekomu naživo. Uvedomujú si, kde ich „tajomstvá a vnútorné pocity“ môžu skončiť?

Mnohí vôbec netušia, kam sa ich informácie na internete dostanú. Často si myslia, že ich vidia len tí, s ktorými ich vedome zdieľajú, ale realita môže byť iná. Informácie, ktoré zverejnia, zostávajú na serveroch sociálnych sie­tí, a môžu byť dostupné aj dlho po ich zverejnení. Ostatní používatelia môžu informácie preposielať ďalej bez toho, aby si to pôvodný autor uvedomoval alebo s tým súhlasil. A tiež môžu byť zdieľané informácie využité reklamný­mi agentúrami či tretími stranami na cielenú reklamu.

Čo je to, čo zdieľajú najčastejšie?

V tejto vekovej skupine sú to najčas­tejšie rôzne osobné a emocionálne zážitky – problémy v škole, konflikty s priateľmi alebo rodinné problémy. Zverujú sa s úzkosťami, stresom, alebo dokonca s depresiami, ale takisto diskutujú o priateľstvách, láske alebo svojich prvých skúsenostiach so sexu­alitou.

Vo všetkých prípadoch ide o veľmi citlivé veci.

Presne tak. Vystavujú sa tak rizikám, ako je kyberšikana, online manipulácia alebo nechcené odhalenie citlivých informácií. A hoci sa dnes už o bezpeč­nosti na internete hovorí oveľa viac, stále si mnoho mladých celkom neu­vedomuje dlhodobé dôsledky svojho online správania.

Viem, že sa im na prednáškach snažíte vysvetliť, že čímkoľvek, čo na interne­te robia, zanechávajú takzvanú digi­tálnu stopu. Čo to vlastne znamená?

Digitálna stopa je niečo ako súbor všetkých informácií, ktoré človek zane­cháva pri používaní internetu. Tieto stopy môžu byť vedomé, napríklad príspevky na sociálnych sieťach, alebo aj nevedomé – sledovanie stránok či správanie v aplikáciách. Každá aktivita na internete sa niekde zaznamenáva, čo môže mať krátkodobé aj dlhodobé dôsledky.

V čom?

Keďže digitálna stopa každého z nás sa dlhodobo uchováva, môže ovplyvniť nielen naše súkromie, ale aj budúc­nosť. Akákoľvek zverejnená infor­mácia môže byť totiž prístupná aj po mnohých rokoch a môže byť použitá v nečakaných súvislostiach. Fotografie alebo komentáre, ktoré používateľ zve­rejnil ako tínedžer, môžu o niekoľko rokov ovplyvniť napríklad jeho šance na prijatie do školy alebo do zamestna­nia, pretože potenciálni zamestnáva­telia môžu kontrolovať kandidátov aj na internete. Preto sa snažíme deťom vysvetliť, že každé kliknutie, zdieľanie alebo zverejnenie na internete zane­cháva stopu, ktorá je často trvalá. Aj keď môže existovať pocit dočasnosti, napríklad pri príspevkoch, ktoré po 24 hodinách zmiznú, skutočnosť je taká, že mnoho informácií môže byť medzi­tým niekým zachytených, uložených a neskôr zneužitých.

Ak nemám sociálne siete alebo účty na zoznamkách, nepíšem komentáre pod články, nemôže sa mi nič stať?

Digitálnu stopu netvoria len vaše príspevky, či už statusy, blogy, články, fotky, videá, komentáre, lajky a zdieľa­nie na sociálnych sieťach, ale aj histó­ria prezerania a vyhľadávania stránok či pripájacie informácie, ako je vaša IP adresa, geografická poloha a ďalšie technické údaje, ktoré poskytujú infor­mácie o tom, odkiaľ a ako je používateľ pripojený.

Uf. Už po tomto sa cítim na internete ako nahá, a to žiadne také fotografie nezverejňujem. Ako však upozorňuje­te v jednom zo svojich materiálov vy, množstvo rodičov áno. Vedia, čomu svoje deti vystavujú?

Dovolím si povedať, že nie. Veľmi často si vôbec neuvedomujú, že aj zdanlivo nevinné fotky môžu byť upravené ale­bo použité inak, než zamýšľali. Môžu sa dostať do komunít, kde sú fotografie detí zdieľané na nevhodné alebo nezá­konné účely. Väčšina rodičov, bohužiaľ, na tieto riziká nemyslí. Zdieľajú fotografie svojich detí s dob­rými úmyslami, napríklad aby ukázali svoje šťastie alebo zaznamenali významné okamihy. Nechápu však, že to, čo považujú za bezpečné vo svojom okruhu priateľov a rodi­ny, sa môže dostať mimo ich kontroly. Aj keď môžu mať nastavené súkromie na sociálnych sieťach, internet má veľkú tendenciu šíriť informácie aj z uzavre­tých skupín.

Čo tým môžu svojmu potomkovi nechtiac spôsobiť?

Každá fotka alebo informácia, ktorú rodičia zverejnia, vytvára digitálnu stopu ich dieťaťa ešte predtým, ako je schopné samo ovplyvňovať svoj obraz na internete. Táto stopa je pritom trvalá a môže mať vplyv na ich budúci život, keď potomok napríklad neskôr narazí na fotografie či informácie, kto­ré boli zverejnené bez jeho vedomia. Problémom jej aj zdieľanie informá­cií, ako sú mená, dátumy narodenia alebo miesto, kde dieťa žije či chodí do škôlky. Podvodníci môžu totiž tieto informácie použiť napríklad na vytvo­renie falošnej identity dieťaťa.

Do akej miery pomôže prísnejšie nastavenie súkromia? Mnohí totiž zdôrazňujú, že dali na sieť fotku nahého či kúpajúceho sa dieťaťa len pre rodinu…

Bohužiaľ, internetová realita je oveľa zložitejšia a rizikovejšia. Aj vtedy sa totiž môžu fotografie dostať mimo kontroly a skončiť na miestach, kde by to rodičia nečakali. Väčšina fotografií tohto typu je totiž veľmi rýchlo zneužitá a zverejnená na stránkach určených na zdieľanie det­skej pornografie.

Keď si rodič uvedomí chybu, má šancu ju napraviť?

Môže podniknúť niekoľko krokov, ale úplné a definitív­ne odstránenie už zve­rejnených fotiek z internetu je veľmi ťažké a často nemožné. Prvým krokom je okamžité zmazanie fotogra­fie platformy, kde bola zverejnená, teda zo svojej sociálne siete, blogu či zo zdieľaného albumu. Aj väčšina veľkých sociálnych sietí ako Facebook či Instagram umožňuje používateľom odstrániť svoje vlastné príspevky. Ak je fotka napriek tomu stále niekde verejne prístupná a nedarí sa ju odstrá­niť, rodič môže kontaktovať správcu webových stránok alebo platformu, kde bola fotka zverejnená, a požiadať o jej vymazanie. Väčšina sociálnych sietí má tím podpory, ktorý sa takýmito žiadosťami o odstránenie citlivého obsahu zaoberá. Tiež je dobré obrátiť sa na nejakú linku, ktorá s odstraňova­ním obsahu dokáže pomôcť, v Českej republike je to linka STOPonline.cz, na Slovensku ochranma.sk

Ide o definitívne vyriešenie situácie?

Nie. Rodič síce môže podniknúť kroky na odstránenie fotiek z internetu, ale neexistuje žiadna záruka, že sa všetky kópie skutočne vymažú. Internet má veľmi silnú schopnosť uchovávať informácie, a len čo sa niečo zdieľa, je veľmi ťažké nad tým získať opäť plnú kontrolu. Preto je kľúčové pred zdieľa­ním fotografií starostlivo zvážiť všetky riziká a chrániť súkromie detí od sa­mého začiatku. Napríklad skontrolovať nastavenia súkromia svojho účtu, aby rodič zaistil, že fotky a obsah, ktoré plánuje zdieľať, sú viditeľné iba pre úzky okruh ľudí. Môže tiež obmedziť, kto môže vidieť staršie príspevky.

Kým bežný normálny rodič zdieľa fotky detí s dobrým úmyslom, vy ste nedávno upozornili na sexuálny obsah, ktorý na internete zverejňujú samotné deti, často mladšie ako desať rokov. Ako im to napadne?

Bohužiaľ, tu môžem iba hádať. Trúf­nem si však povedať, že na začiatku je výzva, naivita a neskúsenosť ako s in­ternetom, tak aj so svojou sexualitou.

Sú tieto deti identifikovateľné a môžu byť reálne zneužité?

Bohužiaľ áno. Pokiaľ predátor získa do­statok informácií, môže sa pokúsiť dieťa osloviť nielen online, ale aj v reálnom živote. Existujú prípady, keď predátori po dlhom období online manipulácie zistili miesto pobytu dieťaťa a pokúsili sa s ním nadviazať fyzický kontakt.

Opäť asi platí, že takýto obsah nezosta­ne len na ich účte na sociálnej sieti…

Presne tak. Veľká časť takto vytvorené­ho obsahu končí na pedofilných alebo iných ilegálnych weboch. Len čo je kompromitujúce video alebo fotka raz zverejnená na internete, existuje vyso­ké riziko, že bude stiahnutá, skopíro­vaná a zdieľaná v rôznych uzavretých komunitách.

Do akej miery môže zasiahnuť štát? Je zverejňovanie podobného sexuálneho obsahu týkajúceho sa detí v rozpore so zákonom?

Áno, dokonca sa považuje za veľmi závažný trestný čin v takmer všetkých krajinách sveta vrátane Českej repub­liky a Slovenska. Väčšina krajín má zákony, ktoré prísne zakazujú detskú pornografiu, čo zahŕňa výrobu, šírenie, vlastníctvo a sledovanie akéhokoľvek materiálu zobrazujúceho deti v sexuál­nych situáciách.

KTORÉ INFORMÁCIE SA ZNEUŽÍVAJÚ NAJVIAC?

• Osobné údaje: Mená, adresa bydliska, dátum narodenia, telefónne číslo, e-mail, ktoré môžu byť zneužité na podvody s identitou alebo obťažovanie.
• Fotografie a videá: Môžu byť upravované, šírené bez súhlasu alebo použité na vydieranie či kyberšikanu.
• Prihlasovacie údaje: Heslá a užívateľské mená môžu byť zneužité na prevzatie účtov, čo vedie k úniku ďalších citlivých informácií.
• Emocionálne a osobné informá­cie: Zraniteľné informácie môžu byť použité na manipuláciu, vydieranie alebo kyberšikanu.
• Správanie na internete: História prehliadania a aktivity na sociál­nych sieťach môžu byť sledované a predávané tretím stranám s cieľom cielenej reklamy či monitoringu.