Keď sa v jednej ankete pýtali detí, čím chcú byť, najčastejšie padali slová ako youtuber a influencer. Ak by niektoré z nich spomenulo bagristu, žeriavnika či učiteľku, zrejme by ho vysmiali. Sociálne siete však menia nielen sny, predstavy a túžby detí, ale aj detský mozog. Deti narodené po roku 2000 tak dostali prívlastok digitálne.
Svet bez internetu a digitálnych technológií si už nevedia predstaviť nielen deti, ale ani dospelí. Online nakupujeme, objednávame sa k lekárovi, cez videohovory sme v kontakte s blízkymi, dokonca aj deti v škole dostávajú elektronické známky. Inak si to vlastne ani nevedia predstaviť. Ešte totiž ani nevedeli chodiť, a už intuitívne ovládali smartfón či tablet. Dokonca s nadšenými rodičmi za chrbtom. Veď kto by sa z toľkej šikovnosti netešil… Hlavne keď technika je naša budúcnosť. Veď už teraz nám zjednodušuje výchovu – upokojí plačúce dieťa, pomôže nám ho nakŕmiť, so svetielkujúcim mobilom nad tanierom v detských ústach mizne jedlo totiž oveľa jednoduchšie… Je to však zadarmo?
Ako sa mení detský mozog?
Vedci z celého sveta skúmajú, aké dlhodobé vplyvy môžu mať všadeprítomné obrazovky na vývoj mozgov detí. Doposiaľ najrozsiahlejšiu štúdiu realizoval medzinárodný vedecký tím, ktorý spojil tridsaťtri výskumov od roku 2000 až do roku 2023. Metaštúdia zahrňovala dáta od tridsaťtisíc detí vo veku do dvanásť rokov. Jednoznačne potvrdili, že ak sú deti vystavené digitálnym zariadeniam, môže to spôsobiť štrukturálne a funkčné zmeny v ich rozvíjajúcom sa mozgu. Tie časti nervovej sústavy, ktoré by sa mali vyvíjať prirodzenou cestou, vďaka tej digitálnej nedozrievajú. Odborníci tak varujú, že následkom nadužívania digitálnych technológií bude našim deťom chýbať logika, kritické myslenie, súvislosti a emočné podfarbenie. V podstate sa to už deje. „Už dnes máme k dispozícii funkčné zobrazenia mozgu a ukazuje sa, že digitálne technológie, pokiaľ nie sú korigované, majú negatívny dosah na dozrievanie centrálnej nervovej sústavy u detí. Obzvlášť limbická sústava, ktorá je uložená v hlbších štruktúrach mozgu a zodpovedná za vnímanie emócií, môže byť negatívne ovplyvnená, čo sa prejavuje u detí v poruchách nálad. Digitálne technológie môžu byť tiež spolutvorcom foriem správania, akou je agresivita či hyperaktivita,“ hovorí známy slovenský neuropsychológ Robert Krause. Rýchle skrolovanie a preklikávanie z jednej stránky na druhú vedie k zníženej koncentrácii pozornosti. Dostávame síce veľa informácií, tie sa však nezapisujú do hlbších pamäťových štruktúr mozgu. Neuropsychológ to vysvetľuje tým, že náš mozog je evolučne prednastavený na interakciu zoči-voči, dotyky, a teda zmyslové vnímanie, ktorým sa uspokojujú naše potreby, pričom vďaka nim sa aj rozvíjame. „Dieťa potrebuje kontakt s rodičom, potrebuje hry, ktorými sa rozvíja detský mozog. Pokiaľ dieťa nemá takýto zážitok s rodičom, nemá možnosť rozhovoru, spoločne strávených chvíľ, nemá fyzickú aktivitu, má to vplyv na jeho vývoj. Nepotrebuje hry na tablete, kde používa dva prsty, ale potrebuje zapojiť všetky zmysly,“ vysvetľuje odborník. Dodáva, že rýchlo mihotajúce sa podnety sú pre detský mozog zaujímavé a lákavé, preto od nich dieťa často len s plačom odtrhneme, no v neúmernom množstve môžu vyvolať u neho až závislosť.
Závislosť porovnateľná s drogovou
Využívaním digitálnych technológií podporujeme určitým spôsobom vznik nelátkových závislostí, ktorých príznaky sú porovnateľné s akýmikoľvek látkovými závislosťami. „Chemické zmeny v mozgu sú veľmi podobné, z hľadiska funkčných zmien aj z hľadiska dosahov na samotný mozog, závislosti od drog, alkoholu či fajčenia,“ vysvetľuje Krause. Závislosť je pritom akákoľvek forma správania, ktorá zasahuje do biopsychosociálnej jednoty človeka, keď nad ňou stráca kontrolu a sú prítomné abstinenčné príznaky. „Deje sa to napríklad pri používaní sociálnych sietí. Na jednej strane nám prinášajú veľkú mieru uspokojenia, v mozgu sa vylučujú chemické látky zodpovedné za reguláciu nálady, keď sme na nich aktívni. Keď zrazu nemáme pri sebe smartfón, môžu sa objaviť abstinenčné príznaky. Náš mozog je už zvyknutý na pomyselné dávky toho, čo sa v mozgu odohráva, keď sme na sociálnych sieťach, a keď to nedostávame, následne to negatívne ovplyvní naše prežívanie,“ vysvetľuje neuropsychológ. Dôsledky sa môžu prejaviť napríklad v stavoch úzkostí alebo depresií. Aj detské myslenie je výrazne ovplyvnené informáciami, ktoré prostredníctvom digitálnych technológií dostáva. „Vládnu lajky, followeri, komentáre, deti majú vzory v youtuberoch a influenceroch. Sociálne siete udávajú trendy, akými sú digitálny ideál krásy, kult alebo symbol úspechu. Tým, že dieťa nie je až také sebakritické, odvodzuje si svoju hodnotu od toho, čo si o ňom myslia iní,“ hovorí neuropsychológ. Upozorňuje tiež na jav, keď rodičia používajú digitálne technológie ako únikovú metódu, aby s dieťaťom nemuseli tráviť čas, a vtedy je to nebezpečné. „Ak však rodič raz za čas pustí pesničku či rozprávku prostredníctvom smartfónu na utíšenie dieťaťa, je to v poriadku. Digitálne technológie môžeme využiť v rozumnej miere na rozvíjanie schopností našich detí, existujú rôzne logické hry, hry rozvíjajúce prosociálne správanie. Nesmie to však byť na úkor interakcie zoči-voči.“
Kedy je čas vypnúť…
Ochrániť deti pred digitálnymi technológiami tým, že im ich zakážeme alebo ich pred nimi úplne izolujeme, nie je cesta ani podľa odborníkov. „Vďaka internetu sa dnes dokážeme oveľa rýchlejšie dostať k informáciám, čo môže byť veľmi nápomocné, vieme byť v kontakte s ľuďmi, ktorí sú od nás ďaleko, čo tiež môže pomôcť našej psychickej pohode, platí však, že technológie sú dobrý sluha, ale zlý pán,“ hovorí Krause. Americká pediatrická asociácia vydáva v tejto súvislosti odporúčania, koľko času by dieťa malo tráviť pred obrazovkou a čo už sú hraničné formy používania digitálnych technológií. Dieťaťu do troch rokov sa podľa nich neodporúča žiadna obrazovka, do šiestich rokov maximálne tri hodiny denne a dieťaťu do pätnástich rokov maximálne štyri hodiny denne. Rovnako svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala vyhlásenie, v ktorom odporúča, aby dieťa netrávilo čas pred obrazovkou na úkor aktivít, ktorých pozitívny vplyv na zdravý vývoj dieťaťa je dostatočne preukázaný. Rozvíjanie fyzických aktivít, obmedzovanie sedavého času a zabezpečenie kvalitného spánku u detí totiž zlepší aj fyzické aj mentálne zdravie. Nie všetci odborníci sa zhodujú v tom, že na základe súčasných poznatkov sa dá označiť čas strávený pred obrazovkou za škodlivý, odvolávajúc sa na nedostatočné množstvo dát. Jednotní sú však jednoznačne v tom, že dieťa by nemalo tráviť čas pred obrazovkou na úkor aktivít, ktoré ho rozvíjajú. A to by mal byť varovný signál pre rodičov, aby mali pod kontrolou nielen čas, ktorý deti strávia pred monitorom, ale aj čas na iné aktivity, akými sú pohyb, spoločne strávené chvíle či spánok. Potom sa medzi vysnívané povolania detí možno vrátia aj tie, o ktorých sme kedysi snívali my. A chcieť byť inžinierom, opravárom či doktorom prestane byť na smiech. Nielen medzi deťmi, ale aj medzi dospelými… Influenceri na trhu práce totiž nechýbajú. Tí, čo niečo vedia, áno…
Foto: Shutterstock
