Štatistiky síce ukazujú, že po cigaretách siaha stále menej Slovákov, takže kým pred desiatimi rokmi ich bolo štyridsať percent, dnes je to už len polovica z tohto počtu, stále však fajčí takmer každý piaty. A to napriek médiám plným informácií a krutých následkoch nikotínu na zdravie a zlovestným obrázkom na každej škatuľke, z ktorej si cigarety vyťahujú. Akoby to bolo presne podľa starého vtipu, podľa ktorého sa v poslednej dobe píše toľko zlých vecí o fajčení, že väčšina fajčiarov sa rozhodla prestať čítať. Ako to podľa profesorky MUDr. Evy Králikovej zmeniť a radšej skoncovať s nebezpečným zlozvykom?
Neviem, koľkým to vydržalo dodnes, ale som si istá, že množstvo ľudí aj do tohto roku vstúpilo s predsavzatím skoncovať nadobro s cigaretami. Stačí sa rozhodnúť a zvládneme to aj sami, alebo to chce pomoc odborníka?
V rozprávke o Alenke v ríši divov je Alenka v jednej chvíli zatvorená v akejsi miestnosti s množstvom dverí, ktoré postupne skúša otvoriť, aby sa dostala von, ale nejde to. A v jednej chvíli hovorí: „Je úplne jedno, ktorými dverami, hlavne sa dostať von!“ Rovnaké je to s fajčením, každý spôsob, ktorý vedie k abstinencii, je dobrý. Ale mali by sme tiež vedieť, že rôzne pokusy majú rôzne šance. Ak niekto skúša prestať bez pomoci, „len tak“, po roku nebude fajčiť len 3 – 5 ľudí zo sto, teda veľmi málo. Keď vyhľadá odbornú pomoc lekára a bude užívať správne lieky v dostatočných dávkach a dostatočne dlhý čas, jeho šanca môže byť tri- až päťkrát vyššia. Teda, pokiaľ sa nedarí prestať bez pomoci, je dobré ju vyhľadať. Pomôcť by mal akýkoľvek lekár, predovšetkým praktický alebo pľúcny.
Sama som sa však stretla s niekoľkými celoživotnými fajčiarmi, ktorí ma presviedčali, že ich lekári im prestať neodporúčali. Vraj by to bol pre ich organizmus príliš veľký šok. Ide len o výhovorky, alebo je na tom niečo pravdy?
Šokom je takéto odporúčanie. Verím, že dnes to už nikto nehovorí. Je to totiž presne naopak, každá nevyfajčená cigareta je dobrá. Pokiaľ je niekto silne závislý fajčiar, môže sa síce obávať abstinenčných príznakov, tie sa však dajú potlačiť liekmi – nikotínom z lekárne či cytizínom.
Takže si takéto predsavzatie môže dať každý?
A nielen na Nový rok. Rada by som fajčiarov uistila, že akýkoľvek deň sa na odloženie cigariet hodí úplne rovnako ako Nový rok.
Predsavzatie je jedna vec, druhou je, či má šancu na úspech aj človek, ktorý má za sebou desaťročia života s cigaretou. Môže sa to podariť aj človeku, ktorý fajčil celý život?
Určite. Náš najstarší pacient mal deväťdesiatdva rokov.
To si zrejme už ani nevedel spomenúť, aké to je nefajčiť. Väčšina s týmto zlozvykom začína totiž v mladosti.
Presne tak. Klasicky sa po prvej cigarete siaha okolo desiateho až dvanásteho roku, pričom až 90 percent fajčiarov si prvýkrát zapálilo pred osemnástymi narodeninami. V dospelosti ale mnoho z nich zistí, že by s tým radi prestali, lenže to už nejde ľahko – nikotín totiž spôsobil v mozgu zmeny a došlo k rozmnoženiu receptorov, na ktoré sa viaže. Vznikla tak fyzická, teda drogová závislosť.
„Akýkoľvek deň sa na odloženie cigariet hodí úplne rovnako ako Nový rok.“
A to už je vážny protivník, ktorého nejde poraziť len tak.
Bohužiaľ… Typický fajčiar máva preto za život až niekoľko desiatok neúspešných pokusov prestať. Z každého si však možno vziať to dobré – čo mi pomohlo, to nabudúce zopakujem. Ale dôležité je aj pamätať na to, prečo a v akej situácii som sa ku fajčeniu vrátil. Tomu sa nabudúce vyhnem alebo sa na to inak pripravím. No a skúsiť to znova.
Čo ak zlyhám opakovane?
Zrejme všetci poznajú nejakú hru, v ktorej sa hádže kockou, napríklad Človeče, nehnevaj sa. Určite si pamätáme, že nám niekedy nie a nie padnúť šestka, ale keď sme hádzali ďalej, nakoniec sa podarilo. Každé ďalšie hodenie kockou má totiž rovnakú šancu, že šestka padne. A rovnako je to aj s pokusmi prestať fajčiť. Ak aj človek už niekoľkokrát zlyhal, neznamená to, že ďalší pokus nemôže byť úspešný. Nabudúce už totiž budeme múdrejší.
Na kedy si je po neúspechu dobré to „nabudúce“ naplánovať?
Kedykoľvek!
Tak poďme na to. Vy radíte, že treba jednoducho zahasiť cigaretu a ďalšiu si už nezapáliť, keďže podľa vás postupné znižovanie počtu vyfajčených cigariet nie je dobrý nápad. Prečo?
Pokiaľ závislý fajčiar, ktorý fajčí denne povedzme štyridsať cigariet, obmedzí svoju dennú dávku na polovicu bez užívania liekov na potlačenie abstinenčných príznakov, musí svoju dávku nikotínu, na ktorú je zvyknutý z tých štyridsiatich cigariet, dostať teraz z dvadsiatich. To znamená, že ich bude fajčiť intenzívnejšie: viackrát potiahne, potiahnutie bude dlhšie, hlbšie dym vdýchne, dlhšie ho v sebe zadrží. Celkovo tak dostane s nikotínom aj väčšiu dávku tých niekoľko tisíc toxických zložiek dymu. Navyše stále fajčí, teda návyk si udržuje. Podčiarknuté, zhrnuté – obmedzovanie počtu cigariet má zmysel len pri súčasnom potlačovaní kompenzačného fajčenia liekmi, a zároveň krátkodobo, maximálne niekoľko týždňov. Vtedy môže pomôcť tým, ktorí si nedokážu predstaviť, že by prestali fajčiť naraz.
Sú fajčiari, ktorí svoj zlozvyk porazili tým, že najskôr prešli na elektronické cigarety a až potom sa ho zbavili nadobro. Je to cesta?
Elektronické cigarety áno, ale pozor – nie zahrievaný tabak! V niektorých krajinách sú dokonca najpoužívanejšie pomocou od cigariet. Neodporúčame ich však v prvej línii. Ale ak sa niekomu nepodarí prestať ani s našou intervenciou a liekmi, elektronická cigareta môže byť riešením, nahradí totiž behaviorálnu zložku, teda manipuláciu s cigaretou či pohľad na aerosól. Kým však elektronická cigareta je na princípe zahrievanej tekutiny s nikotínom alebo aj bez neho a rozhodne neobsahuje tabak, výrobky zahrievaného tabaku, napríklad IQOS, k odvykaniu nevedú, ba naopak, môžu byť ešte návykovejšie.
Mnohí si teraz možno po zahasení ohorku povedia – dobre, tak táto bola posledná. Čo ich čaká?
Predovšetkým radosť. Naším Centrom pre závislých na tabaku prešlo viac než 7000 pacientov a tých úspešných spoznáme už vo dverách, žiaria totiž radosťou: „Konečne som sa toho zbavil!“ To je základný pocit, ktorý treba mať, nespomínať na fajčenie nostalgicky, ako na niečo krásne, o čo som ja, chudák, prišiel, ale radovať sa, že už konečne si to drahé svinstvo nemusím kupovať. Keď sa ma pacienti pýtajú, akú majú šancu prestať, hovorím práve toto: záleží na tom, ako na fajčenie budete spomínať. V prvých dňoch sa, samozrejme, môžu objaviť abstinenčné príznaky, ale tie je možné potlačiť spomínanými liekmi, či už na báze cytizínu, ktorý nikotín neobsahuje, ale v mozgu pôsobí podobne, alebo rôznymi formami nikotínu z lekárne, ako sú náplasti, žuvačky, pastilky, ústne spreje…
S nimi je to úplne bez abstinenčných príznakov?
Treba však užívať dostatočné dávky. Najmä v prípade nikotínu sa ho totiž často berie málo alebo sa neužíva účinne. Nikotín prijímaný ústnou dutinou sa vstrebáva sliznicou a v ľahko zásaditom prostredí, je teda dôležité vtedy nepiť ani nejesť a nikotín neprehĺtať. Napríklad žuvačku len párkrát nahryznúť a len čo začne páliť, treba prestať žuvať a zhruba na minútu žuvačku „zaparkovať“ v ústach – pod jazyk či za líca, a potom zase párkrát nahryznúť. Zhruba po pol hodine už nič nepáli – už tam nie je nikotín. Dôležité je však zároveň vedieť, že lieky síce pomôžu od abstinenčných príznakov, ale nie sú „proti fajčeniu“! V tom je veľký rozdiel. Kto čaká zázrak, bude sklamaný, tabletka, ktorá by niekomu zabránila siahnuť po cigarete, na svete nie je a nebude. Preto je dôležitá aj intervencia odborníka. Jej podstatnou súčasťou je preberanie jednotlivých typických situácií spojených s fajčením a príprava nefajčiarskych riešení. V našom centre trvá táto intervencia zhruba dve hodiny.
Po akom dlhom čase si človek môže povedať, že svoju závislosť naozaj porazil?
To je veľmi individuálne, k fajčeniu sa dá totiž strašne ľahko kedykoľvek vrátiť. V medicíne sa preto za úspešné odvykanie považuje aspoň šesť mesiacov od poslednej cigarety, my pacientov sledujeme rok. Niektorí sa však vracajú aj po niekoľkých rokoch na opakovanú liečbu.
Stačí aj po rokoch, že si zapálili jednu jedinú cigaretu?
Dokonca je pre návrat k fajčeniu po dlhšom čase presná táto situácia typická. Ak to však niekto zažil, môže túto zlú skúsenosť „dám si iba jednu“ využiť pozitívne – už vie, že odpoveď na otázku „čo so mnou cigareta urobí“ alebo „ako mi to bude chutiť“, znie prakticky vždy rovnako: vrátim sa k tomu. S tým ale súvisí ten už spomínaný pocit radosti. Ak sa fajčiar vnútorne raduje, že sa fajčenia konečne zbavil, také myšlienky mať nebude.
„Lieky síce pomôžu od abstinenčných príznakov, ale nie sú ´proti fajčeniu´! Kto čaká zázrak, bude sklamaný, tabletka, ktorá by niekomu zabránila siahnuť po cigarete, na svete totiž nie je a nebude.“
V súvislosti s alkoholom sa opakovane pripomína, že alkoholik zostane alkoholikom navždy a nikdy už nebude vedieť piť s mierou. Platí to aj o fajčiaroch? Nikdy nie sú zo závislosti od nikotínu nadobro vyliečení?
Áno, je to rovnaké ako s inými závislosťami. Nikotín sa v mozgu viaže na určité receptory, čo vedie k vyplaveniu „hormónov šťastia“, teda k onomu slastnému pocitu, kvôli ktorému sa fajčí. Po čase sa tieto receptory začnú množiť a fajčiar potrebuje stále viac nikotínu. Keď fajčiť prestane, po prekonaní abstinenčných príznakov sa síce tieto rozmnožené receptory uspia – ale už nikdy úplne nezmiznú. Akákoľvek dávka nikotínu v budúcnosti ich tak prebudí a to je hlavný dôvod, prečo je také ľahké sa kedykoľvek k fajčeniu vrátiť. Inak povedané, závislý fajčiar už s veľkou pravdepodobnosťou nemôže byť len fajčiarom príležitostným: už si nikdy nezapáli „len jednu“.
Zdá sa však, že mladých už cigarety až tak nelákajú. Je teda fajčenie momentálne problémom skôr staršej generácie?
Je pravda, že počet fajčiarov sa u mladých výraznejšie znižuje – vyzerá to tak, že menej často začínajú. Aj keď niektorí užívajú nikotín v alternatívnych formách, čo je ale určite tiež benefit – inak by totiž fajčili. Medzi staršími je však pokles fajčiarov naozaj menej výrazný – prestať skrátka nie je jednoduché. Avšak nie nemožné, preto by som všetkých fajčiarom odkázala: Neprestávajte prestávať! A ak sa vám to nedarí, vyhľadajte pomoc.
Potrebujete pomoc?
Na Slovensku funguje od mája 2016 Linka pomoci na odvykanie od fajčenia – 0908 222 722, kam sa môžu obrátiť ľudia, ktorí majú záujem prestať fajčiť, každý pracovný deň od 8.00 h do 15.00 h.
Foto: Shutterstock
