Vďaka internetu a technológiám sú už v detstve tam, kde sa predchádzajúce generácie nedostali ani po celoživotnej kariére s tromi titulmi pred aj za menom. Pre generáciu Z, čiže deti narodené do digitálnej doby, je získavanie informácií a kontaktov a zdolávanie problémov hra. Dokážu to však využiť aj v reálnom živote? To je otázka, ktorú si dnes dáva čoraz viac odborníkov. Deti z tejto generácie totiž práve dorastajú do dospelého veku…
Autorka viacerých kníh o výchove digitálnych detí, lekárka Kathy Kochová vo svojich prednáškach často spomína príbeh štvorročného chlapca, ktorý hrával basketbal cez aplikáciu v telefóne. Zakaždým, keď trafil kôš, telefón sa rozsvietil a zavibroval. Keďže mal tú hru veľmi rád, starí rodičia si povedali, že by mu mohli kúpiť naozajstný basketbalový kôš. Keď chlapček hodil prvý kôš, stál a čakal, čo sa stane. Nestalo sa nič. Žiadne svetlá, žiadne vibrácie. Hodil druhý kôš a zase nič. Rozčarovaný vzal telefón a začal hrať basketbal na ňom. Naučil sa, že za každý úspech dostane okamžitú odmenu. Keďže skutočný basketbalový kôš nič nerobil, prestal hrať. Digitálne deti, ktoré sa narodili do sveta internetu a život bez neho si nevedia predstaviť, sa naučili vďaka digitálnym technológiám myslieť, spať, jesť, hrať sa rýchlosťou svetla. O živote sa učia z obrazovky. Ak majú nejaký problém, stačí pár klikov, nájdu ihneď odpoveď, ak sa nudia, zapnú si počítačovú hru alebo kliknú na svoju obľúbenú internetovú stránku a nudiť sa vlastne nestihnú, stretávajú sa s kamarátmi na virtuálnych lavičkách, nerozprávajú sa, ale četujú, odmenou sú im okamžité lajky, hviezdičky, body, životy, zrkadlom sú sociálne siete. „Táto generácia nevie, aký je život bez internetu a sociálnych sietí. Bez väčšej opatrnosti možno považovať internet a sociálne siete za zásadný medzník v živote človeka,“ hovorí o generácii Z, deťoch narodených v rokoch 1997 až 2012, psychológ Mojmír Trebuňák z online platformy ksebe.sk. Získali neobmedzený a zároveň nekontrolovateľný prístup k informáciám a nové možnosti komunikácie. „Deti sú informovanejšie a je pre nás veľmi náročné zachytiť niť, kde sa informačne teraz nachádzajú, v akom sú vývoji. Lebo predtým im informácie odovzdávali rodičia, neskôr učitelia a knihy. Vedeli sme, s akými vedomosťami dieťa do školy prichádza a absolvent školy vychádza, ale teraz to tak nie je,“ hovorí Eva Horníková, prezidentka Združenia základných škôl Slovenska. Digitálne technológie zmenili naše deti a nie sú ako my. Výskumy už dnes potvrdzujú, že v psychickom vývoji aj vo vývine mozgu dochádza k výrazným zmenám.
Strach, že niečo zmeškám
„Predstavte si dieťa, ktoré vyrastalo bez internetu, a jeho možnosti socializácie. Kamaráti vonku z okolia a pár na telefóne. Celkom úzka skupina ľudí. Identita dieťaťa pri vývoji bola striktne daná reálnym svetom. Po príchode internetu a sociálnych sietí zrazu vznikla možnosť vytvoriť si identitu alebo ju prípadne skryť. Pre krehký mozog vo vývine je to náročná zmena. Druhý aspekt súvisí s látkami, ktoré náš mozog tvorí, konkrétne s odmeňovacím systémom a látkou zvanou dopamín. Internet a jeho obsah sú pre nás tak lákavé a odmeňujúce, že okamžitá spätná väzba, ktorú nám ponúka v podobe tlačidla „páči sa mi to“ alebo „level up“ v hrách, spôsobila, že mozog tvorí niekoľkonásobne väčšie množstvo dopamínu,“ vysvetľuje psychológ. Dopamínová túžba byť neustále v online svete sa prejavuje napríklad aj nutkaním siahať po telefóne, ktorý podľa výskumov berieme do rúk približne každých desať minút a za deň sa ho dotkneme asi 2 600-krát. Pretlak digitálneho dopamínu spôsobený novými a neobmedzenými možnosti virtuálneho sveta je dôvodom, prečo generáciu Z trápia problémy, ktoré generácie predtým nepoznali. Medzi najväčšie patrí úzkosť a depresia. Zároveň táto generácia prežíva chronický stres. „Je pravdepodobne spôsobený neustálym tlakom na dosiahnutie akademického alebo profesijného úspechu, ako aj obavami o budúcnosť, kde patria klimatické zmeny a politická nestabilita,“ hovorí psychológ. Výrazný vplyv na psychický vývoj dnešných dvadsiatnikov má podľa psychológa aj osamelosť. „Je to paradox, pretože napriek tomu, že ‚Gen Z‘ je neustále prepojená prostredníctvom technológií, mnohí jej členovia sa cítia osamelí. Online interakcie skrátka nedokážu nahradiť osobné kontakty. Vnímam ako potrebné odlíšiť pocit osamelosti a vyhľadanie samoty ako takej. Človek sa môže cítiť aj v spoločnosti osamelý.“ V tejto generácii sa objavil vplyvom digitálnych technológií aj nový fenomén FOMO (Fear of Missing Out) „Je to strach z toho, že niečo zmeškáte. Je to spôsobené neustálym tokom informácií a aktualizácií zo sociálnych médií, ktoré môžu vyvolať pocit, že ostatní ľudia zažívajú vzrušujúce veci, o ktoré vy prichádzate. Aj FOMO môže viesť k úzkosti, depresii a nízkej sebaúcte,“ upozorňuje psychológ.
Žiadne kancelárske krysy
Duševné zdravie digitálnej generácie sa síce podľa výskumov dramaticky zhoršuje, ale vplyvom technológií táto generácia získava aj nové zručnosti. „Je to najmä flexibilita, schopnosť učiť sa a kreativita. Ľudia z tejto generácie sa dokážu rýchlo adaptovať v pracovnom prostredí a hľadať nové riešenia problémov, rýchlejšie sa prispôsobujú inovatívnym procesom vo firmách a kreativita a odvaha konať sa prejavujú napríklad aj v podnikaní. Dôležitým aspektom je navyše environmentálne cítenie a myslenie,“ hovorí o pozitívach psychológ. Za dôležité hodnoty navyše mladí vo svojom živote považujú inklúziu, autenticitu, ochranu životného prostredia, duševné zdravie a inovácie. Už dnes je jasné, že tejto generácii sa bude musieť prispôsobiť aj pracovný trh a zamestnávatelia. V Spojených štátoch amerických už v aktuálnom roku 2024 totiž generácia Z predstavuje väčšiu časť pracovnej sily. Na Slovensku v roku 2024 môžeme takisto očakávať, že generácia Z bude mať značný vplyv na pracovný trh, pričom postupne nahradí staršie generácie vo väčšine zamestnaní. Ich prístup k práci a technológiám tak môže ovplyvniť aj spôsob fungovania práce. „Generácia Z sa v mnohých ohľadoch absolútne líši od svojich starých rodičov. Zatiaľ čo generácia pred ňou vkladala veľký dôraz na pracovnú disciplínu a lojalitu k jednému zamestnávateľovi, táto generácia je známa svojou flexibilitou a snahou o vyváženie práce a súkromného života. Nemienia budovať svoju kariéru na úkor súkromia. Preferujú prácu s technológiami, zatiaľ čo ich starí rodičia technológiám dôverovali menej a od práce mali iné očakávania, ako napríklad tradičný kancelársky typ zamestnania,“ upozorňuje Katarína Garajová, generálna riaditeľka personálnej agentúry Maxin’s Group. Nová generácia podľa nej uprednostňuje zamestnávateľov, ktorí si vážia environmentálne správanie a etické hodnoty. Preferujú spoločnosti s inkluzívnou kultúrou, kde majú možnosť vyjadriť svoj hlas a pocit, že sú vypočutí. Cenia si príležitosť na rozvoj a pravidelnú spätnú väzbu. Podľa jedného prieskumu až 73 percent mladých zamestnancov je ochotných opustiť prácu, ak im to manažéri neposkytujú. „Pracovný trh sa tak bude musieť prispôsobovať potrebám generácie Z a personalisti majú pred sebou obrovskú výzvu. Títo ľudia majú vysokú mobilitu a tiež ochotu presunúť sa do zahraničia za prácou, keďže sú v oveľa vyššej miere jazykovo vybavení, ako to bolo v generáciách pred nimi. Zamestnávatelia im preto musia ponúknuť flexibilné pracovne prostredie, aby im to umožnilo pracovať na diaľku, a čo je pre dnešok typické – aj z iného miesta. Takisto podporovať rozvoj zručností a talenty svojich zamestnancov, aby im umožnili konkurovať na medzinárodnom trhu práce a zároveň ich udržali motivovaných a angažovaných,“ dodáva personalistka.
Rozkazovať nestačí
Odborníci upozorňujú, že ak si chceme nájsť cestu k tejto generácii, rozkazovaním a vymedzovaním sa nikam nedostaneme. „Preto sa čoraz viac sa vo svete využíva facilitačný, teda posilňovací spôsob komunikácie. Hlavnou úlohou lídra je vytvárať prostredie pre rozvoj, podporovať ho kladením vhodných otázok a následným oceňovaním a okamžitou pozitívnou spätnou väzbou,“ vysvetľuje psychológ Mojmír Trebuňák. Na to, aby sme mohli zmeniť výchovné prístupy ku generácii Z, však musí dôjsť k reforme vzdelávania. Učitelia už menia prístupy k vzdelávaniu digitálnych detí a školy sa menia na inštitúcie, ktoré musia zvládnuť manažovanie nových zručností potrebných pre 21. storočie. „Riaditelia škôl majú už dnes väčšinu detí z generácie Z a nemôžu sa tváriť, že učiť tieto deti je rovnaké ako v minulosti. Ak má riaditeľ motivovať svojich učiteľov k online digitálnemu vzdelávaniu detí alebo k využívaniu digitálnych technológií počas výučby, musí byť sám lídrom a mal by prejsť manažérskych vzdelávaním. Mal by vedieť namotivovať svojich učiteľov. Zároveň by mal ponúknuť svojim učiteľom nástroje, ako sa môžu dovzdelávať, dnes už je nevyhnutné dovzdelávanie učiteľov v online priestore, vzhľadom na flexibilitu, prostredníctvom rôznych vzdelávacích kurzov, rovnako ako sa to deje aj pri iných profesiách,“ hovorí o nevyhnutných zmenách Eva Horníková, prezidentka Združenia základných škôl Slovenska. Našťastie sa to už deje. Najväčší záujem majú učitelia pritom o online formu vzdelávania a najžiadanejšou témou je prevencia šikanovania. Vyplýva to z interných dát neziskovej organizácie Edulab. Kým v roku 2021 mala 651 absolventov, v roku 2024 je to už 10 546. „Rastúci záujem o online vzdelávanie zo strany učiteľov škôl je zrejmý. Vysvetľujeme si to tým, že online priestor umožňuje jednoduchý prístup k vzdelávacím kurzom komukoľvek z celého Slovenska,“ hovorí riaditeľ Edulabu Ján Machaj, ktorý dodáva, že na Slovensku vznikol aj zaujímavý projekt Mapa školského know-how, realizovaný prostredníctvom vzdelávacej platformy Edulab. „Je dôležitým zdrojom pozitívnych príkladov inovatívneho vzdelávania z praxe, ktoré fungujú v školách s generáciou Z. Riaditelia škôl už nemusia pátrať, čo by bolo vhodné pre týchto žiakov, ako nastaviť celý vzdelávací systém, ale inšpirujú sa navzájom, získajú manažérske zručnosti, ktoré im pomôžu reformovať ich školy pre potreby inovatívneho vzdelávania,“ pochvaľuje si prezidentka Združenia základných škôl Slovenska a garantka projektu Eva Horníková.
Foto: Shutterstock
