Na začiatku bola krikľavá bunda, ktorú v ôsmej triede nosili spolužiaci a ona chcela tiež, tak si ju ušila. Na konci modely v šatníkoch Michelle Obama, Kate Middleton, Scarlett Johansson či Penélope Cruz. Pod tým všetkým je podpísaná Ružomberčanka Ivana Kuráňová.
Po tom, čo ste ešte na základnej zvládli nielen krikľavú bundu, vaše kroky logicky smerovali k šitiu a módnemu návrhárstvu, ktoré ste vyštudovali a ktorému ste sa po škole aj venovali. Po troch rokoch ste sa však rozhodli pre Londýn… Bola teda svetová kariéra a vlastná značku v pláne od začiatku?
Vôbec nie. Keď som odchádzala, vôbec som nad tým neuvažovala. Potrebovala som jednoducho odísť, a skúsiť niečo nové… Mala som pocit, že sa na Slovensku už nikde neposúvam a nechcela som to nechať tak. Chcela som sa zdokonaľovať v tom, čo ma baví a čo mám rada.
Odišli ste tam však ako aupair…
Mojím snom vtedy bolo zvládnuť jazyk a ak sa podarí, dostať sa tam na školu. To sa mi splnilo. Urobila som si kurz creative pattern cutter, čiže konštruktér strihov, a dostala som sa do kontaktu s ľuďmi z módneho biznisu, čo bolo úžasné. Stretávala som tam totiž dizajnérov prakticky z celého sveta, od ktorých sa oplatilo učiť a nasávať nové podnety.
To ale platilo aj o vás. Keď ste totiž začali pokukovať po prestížnej Royal College of Fashion, namiesto miesta študentky vám ponúkli rovno možnosť tam učiť.
Toto je to, čo na zahraničí milujem. Keď ukážete talent a svoju šikovnosť, nepotrebujete sa tlačiť cez žiadne známosti. Keď moji pedagógovia videli, ako pracujem, tak mi hneď ponúkli možnosť na škole zostať. Bol to asi najpríjemnejší šok, aký som kedy zažila. Na toto som totiž nebola z domu zvyknutá.
Zjavne ste spomedzi ostatných študentov vyčnievali. Doniesli ste si z domu niečo, čo oni nemali?
Asi nasadenie, s ktorým som do toho šla. Pracovala som na sebe omnoho viac ako ostatní, lebo som jednoducho musela, aby som čo najskôr prekonala jazykovú bariéru. Navyše, ja som to, čo som si navrhla a urobila k tomu strihy, dokázala aj ušiť. Svoje veci som tak bola schopná sama zrealizovať od prvej myšlienky až po koniec. To tam iní nedokázali.
Takže logicky po vás siahli tí najlepší v tomto biznise. Začali ste spolupracovať so značkou Marchesa, ktorej spoluzakladateľkou bola Georgina Chapman, vtedy partnerka dnes už neslávne známeho hollywoodskeho producentského žraloka Harveyho Weinsteina, čo vašu tvorbu dostalo na tie najslávnejšie červené koberce.
Viaceré herečky dostali od Weinsteinovej spoločnosti príkazom, aby si na top akcie obliekli práve Marchesu. V modeloch, na ktorých som sa podieľala, sa tak objavila napríklad Jessica Alba, Cameron Diaz či Scarlett Johansson.
„Doma som sa naučila úplne iné veci ako v Londýne. Bol to dobrý základ, najmä čo sa týka všestrannosti, ale viac mi dal určite Londýn.“
Ako sa s nimi spolupracovalo?
Pamätám si, že keď sme skúšali šaty na Scarlett, nemala som ani poňatia, o akú herečku ide. Bola drobná, subtílna a pôsobila veľmi prirodzene. Nebol to ten chodiaci sexepíl, aký poznáme z reklám. Bola veľmi príjemná a nerobila zo seba žiadnu veľkú hviezdu.
Napriek tomu, neroztriasli sa vám kolená?
Naopak. Mám iba príjemné skúsenosti. „Haute couture“, čiže veci pre „red carpet” ma zatiaľ bavili najviac. A vždy asi aj budú. A že sa mi pritom podarilo urobiť veci aj pre pár známych herečiek, bol veľmi príjemný bonus.
„Nevnímate, že robíte pre Michelle Obama, vojvodkyňu Kate či nórsku princeznú. Beriete to ako vašu prácu, ktorú jednoducho musíte urobiť najlepšie, ako viete.“
Zvýši to človeku sebavedomie?
Samozrejme, s každým novým modelom a úspechom získavate aj väčšiu dôveru vo svoje schopnosti. No vždy musíte mať pokoru a rešpekt. Na to nesmiete zabúdať.
V jednom rozhovore ste spomenuli, že pri práci pre spomínaný Miramax ste mali často všetko hotové prvá. Až vám nechceli veriť, ako ste to mohli stihnúť, takže ste začali dokonca o sebe pochybovať, či ste zle nepochopili zadanie. Pritom ste z domu boli zvyknutá len na iné tempo práce…
Vo Veľkej Británii majú úplne iný systém. Často je to samý „cup of tee“ a „coffe break“ (prestávka na kávu či čaj), kde dopredu špekulujú, čo sa môže stať. Ja som na rozdiel od nich o každej nakreslenej čiare alebo urobenom strihu či tvare nediskutovala skôr než nebol hotový. Problémy som riešila, až keď sa stali, čo bolo zjavne efektívnejšie. Aj preto o mňa stáli.
Máte pocit, že ste mali z domu lepšiu prípravu?
Doma som sa naučila úplne iné veci ako v Londýne. Bol to dobrý základ, najmä, čo sa týka všestrannosti, ale viac mi dal určite Londýn.
„Mala som pocit, že sa na Slovensku už nikde neposúvam a nechcela som to nechať tak.“
Nepochybujem. Po hollywoodskych hviezdach sa totiž vašimi klientkami stali mocné ženy sveta – manželka vtedajšieho britského premiéra Camerona, prvá dámu USA Michelle Obama, vojvodkyňa Kate… To už nebolo len šťastie. Rozmýšľali ste, čím to je, že sa vám podarilo dostať tak ďaleko?
To už ste vo vlaku, ktorý ide dopredu v podstate sám. Takže ani nevnímate, že robíte pre Michelle Obama, vojvodkyňu Kate či nórsku princeznú. Beriete to ako vašu prácu, za ktorú ste platení a musíte ju urobiť najlepšie. ako viete. Cítila som len obrovskú zodpovednosť, aby som urobila to, čo všetci odo mňa očakávajú, a to perfektný model, bez ohľadu na to, kto ho bude nosiť.
Napriek tomu ste sa rozhodli z toho vlaku vystúpiť a vrátiť sa na Slovensko…
Skôr by som povedala, že som len prestúpila na iný spoj, ktorý však ide stále tým istým smerom. Stále spolupracujem s ľuďmi z Londýna, je mojím druhým domovom, ale na Slovensku som si splnila sen o svojej firme, čo by som asi v Británii nikdy nedosiahla.
Tu sa vám to podarilo, ale nemáte pocit, že je to nakoniec ťažšie, ako ste čakali?
U nás je ťažšie všetko a oveľa. Problémom je najmä veľmi malý trh. Ak sa chcete presadiť, musíte sa teda pozerať aj za hranice. Inak to nejde. Mojím snom je, aby aj na Slovensku ľudia nakupovali zodpovednejšie, nehromadili zbytočne kopy lacného oblečenia, ktoré vyhodia. Vždy hovorím, že kvalitný výrobok bude síce možno trochu drahší, ale vydrží dlhšie. Toto je moja cesta už dlhé roky a našťastie, u mojich zákazníčok to funguje.
„Keď za hranicami ukážete talent a svoju šikovnosť, nepotrebujete sa tlačiť cez žiadne známosti.“
V jednom z rozhovorov ste spomenuli, že pri rozhodovaní o návrate domov zavážila hlavne rodina.
Presne tak. V tom čase som mala už dve deti a nechcela som ich vychovávať v Londýne. Už som sa tam necítila tak bezpečne, ako keď som pred rokmi prišla. Na Slovensku je pre deti určite krajší priestor na život.
Neoľutovali ste?
Niekedy musíte jednoducho urobiť kompromis. Nemôžete mať všetko – aj „nadupanú“ kariéru a „slávu“, aj rodinu. Musíte si nastaviť priority tak, aby ste boli spokojná. A ja som.
Foto: archív I. K.
