Niekedy sa život zlomí v obyčajnej chvíli. Keď uspávate dieťa, v tichu bytu, s unaveným telom, ale hlavou plnou otázok… No zrazu vám dôjde, že ste sa narodili pre niečo viac. Zakladateľka značky kabeliek Maria Majer Mária Majerová cestu k vlastnému snu začala v detskej izbe svojho syna…
Váš príbeh sa nezačal v ateliéri, ale pri kolíske. Pamätáte si ten moment?
Veľmi presne. Uspávala som svojho trojmesačného syna a zrazu mi to prebehlo hlavou ako blesk – ja môžem navrhovať kabelky. Nebolo to plánované, nebola to stratégia. Bola to čistá intuícia. Kabelky boli dovtedy mojím hobby, pracovala som s nimi v obchode, milovala som ich, hoci som študovala odevný dizajn, nikdy som si nepripustila, že by sa mohli stať mojou cestou. A zrazu tam ten hlas bol. Jemný, ale neodbytný. A spolu s ním aj strach, že je to príliš veľké, príliš trúfalé, príliš neskutočné.
Čo sa v žene odohráva, keď sa v nej zrodí sen, ale rozum jej hovorí, že naň nemá?
Je to vnútorný konflikt. Jedna časť duše kričí „to je ono, toto som ja“, a druhá vás drží pri zemi: „nevieš, ako sa to robí, nemáš na to, nemáš skúsenosti…“. U mňa sa miešala obrovská radosť s paralyzujúcou neistotou. Ale práve vtedy som si povedala vetu, ktorá mi zmenila život: Musím to aspoň skúsiť. Lebo ak nie, budem to ľutovať do konca života.
Nebáli ste sa, že zlyháte?
Bála. Ale ešte viac som sa bála, že nikdy nezistím, čo by sa stalo, keby som sa odvážila. Učila som sa, že chyba nie je zlyhanie, ale súčasť cesty. A to je oslobodzujúce. Ženy majú často pocit, že musia byť dokonalé hneď. Podnikanie ma naučilo, že rast prichádza práve cez nedokonalosť.
Dva roky ste sa učili šiť, rozumieť koži, technológiám. Potom prišiel zlom.
Áno. Uvedomila som si, že moja sila nie je v šití, ale v navrhovaní, v tvorbe konceptu, v emócii. Bolo to ťažké priznať si, že som išla istý čas zlým smerom. Ale zároveň to bol obrovský posun. Naučila som sa pustiť kontrolu a dôverovať profesionálom.
Pre niekoho je kabelka len praktická vec na každodenné nosenie. Môže však byť aj niečím viac, symbolom príbehu, ktorý si nesieme so sebou?
Kabelka je viac než predmet. Je to predĺženie ženského sveta. Nesie v sebe naše tajomstvá, naše denníky, rúže, plány, sny. Keď si žena vezme krásnu kabelku, neoblieka si len doplnok – oblieka si pocit. Pocit hodnoty, ženskosti, istoty. Je to malý rituál sebapotvrdenia: zaslúžim si krásu.
Myslíte si, že móda má schopnosť pôsobiť aj terapeuticky, dotýkať sa našej psychiky a emócií, nielen vkusu?
Určite. Nie povrchne, ale hlboko. Keď sa cítime krásne, náš mozog to vníma ako signál bezpečia a radosti. Krásna vec nás môže ukotviť, vrátiť k telu, k prítomnému okamihu. Kabelka môže byť malým talizmanom sebadôvery.
Hovoríte o vnútornej sile a návrate k sebe. Bol práve tento pocit niečo, čo vo vás prebudilo aj materstvo?
Dalo mi odvahu. Zistila som, že dokážem zvládnuť omnoho viac, než som si myslela. A paradoxne práve v období, keď žena dáva zo seba najviac, sa môže znovu nájsť. Podnikanie mi pomohlo vrátiť sa k sebe samej ako k žene, nielen ako k mame. My ženy máme neuveriteľnú intuíciu, empatiu, vytrvalosť. Len sa bojíme urobiť prvý krok. A pritom práve ten krok nás mení. Nemusíme byť pripravené. Stačí, aby sme boli ochotné začať.
„My ženy máme neuveriteľnú intuíciu, empatiu, vytrvalosť. Len sa bojíme urobiť prvý krok. A pritom práve ten krok nás mení.“
Keď teda žena začne viac veriť sebe, svojim schopnostiam a obklopí sa vecami, ktoré jej pripomínajú jej hodnotu, môže sa podľa vás cez estetiku a módu meniť aj jej vnútorný obraz o sebe samej?
Sebavedomá a šťastná žena je dar pre celý svet. Krása nie je márnosť, je to forma vnútornej sily. Kabelka môže byť malým symbolom veľkej odvahy. A ak sa aspoň jedna žena pri pohľade na ňu postaví rovnejšie a povie si: „Verím si,“ moja cesta má zmysel.
