Niekedy láska nie je priamka, ale súčet množstva zákrut, a na to, aby sme mohli ísť dopredu, musíme paradoxne cúvnuť. Tak ako oni. Páry, ktoré sa rozviedli nie preto, že by sa prestali milovať, ale preto, aby neskončili v slepej ulici. Keď znovu vykročili, zistili, že vlastne nepotrebujú nového partnera, len novú cestu. Dnes ukazujú, že rozvod nemusí byť vždy koncom. Pre niektorých je začiatkom novej kapitoly.
Boli spolu tri roky, keď si uvedomili, že tak ako fungujú, to nemá byť. Takto to nechceli, neplánovali, no stalo sa im to. Dopredu to ďalej nešlo, jediná cesta bola otočiť sa a vrátiť sa. Aj keď to nebolo jednoduché – kto sa chce rozvádzať s ročným dieťaťom? A vôbec pripustiť sám pred sebou, že ich láska nie je tá „až kým nás smrť nerozdelí“… „V tej chvíli sme však obaja cítili, že rozvod je jediné možné riešenie,“ hovorí Jana Vybíralová.
Od detstva musela bojovať. V škole si totiž prechádzala celé roky šikanou len preto, lebo rástla rýchlejšie a vyššie ako jej rovesníci. „Bola som tá iná, viditeľná. Doslova terč. Učila som sa teda zmenšovať. Hrbiť sa. Mlčať, aby si ma nikto nevšimol, aby som zapadla. Každá poznámka o mojej výške vo mne totiž zanechala pocit, že byť videná nie je bezpečné,“ spomína Jana. Nerozumela tomu. „Dlho som cítila, že sa mi v živote dejú veci, ktoré nedávajú zmysel – snažím sa, a napriek tomu sa neustále musím dvíhať zo zeme.“ Toto si niesla v sebe roky pri všetkom, čo robila, vrátane vzťahov. Taká vstúpila aj do manželstva, taká sa stala mamou prvorodenej dcéry. A tam sa to začalo lámať… „Materstvo ma veľmi rýchlo konfrontovalo s tým, že pokiaľ chcem dlhodobo fungovať, musím sa prestať strácať sama sebe. Už som sa teda nepýtala, prečo sa mi veci dejú, ale začala som sa pýtať, čo s nimi môžem urobiť. To bol zásadný posun. Naučilo ma to hľadať riešenie namiesto výhovoriek a prevziať zodpovednosť za svoj život. Práve to zo mňa urobilo ženu, ktorá sa snaží konať, nielen reagovať.“
KRÁTKO PO SVADBE NASLEDOVAL ROZVOD
Už sa nebála vystrieť, pozerať pred seba s otvorenými očami, a tak nemohla nevidieť, že sa s manželom dostali do bodu, keď si museli priznať, že už nejdú správnym smerom. „Nebol v tom jeden konkrétny problém, skôr dlhodobé nepochopenie, nevypovedané veci a únava,“ otvára svoju trinástu komnatu. Možno sami neverili, že to slovo tak krátko po svadbe vyslovili. Že sa naozaj týka aj ich, ale pripadalo im to ako jediné logické. „Rozvod skrátka nebol impulzívny krok. Bol to spôsob, ako sa nezacykliť v niečom, čo nefungovalo, a dať priestor zmene,“ vysvetľuje Janka, podľa ktorej to obaja cítili rovnako. Nebolo sa o čom hádať, akoby to bola matematika – jedna plus jedna sú dva. Na tom nič nevyhádate, aj keby ste chceli… „Bolo to veľmi náročné obdobie, zvlášť preto, že sme šli od seba vo chvíli, keď mala dcéra asi rok a pol, a ja som na všetko zostala sama. Zo ženského pohľadu to bola veľká skúška – emočná aj praktická. Nevnímam to však ako prehru. Skôr ako obdobie, ktoré ma donútilo dospieť, postaviť sa na vlastné nohy a prestať sa báť zodpovednosti za svoj život,“ hovorí mladá žena dnes s tým, že už vie, že v konečnom dôsledku to bola skúsenosť, ktorá ju výrazne posilnila.
OPÄŤ SPOLU
Život išiel ďalej, ale smerom, ktorý ich prekvapil. Neplánovane kráčali stále jeden vedľa druhého. „Rozvodom sa vo mne uzavreli staré veci,“ hovorí Janka. Vo chvíli, keď ich dokázala pustiť, zvládla ísť dopredu a zrazu vidieť situáciu medzi nimi inými očami. „Spájala nás stále dcéra a to, že sme sa kvôli nej museli stretávať, postupne zmenilo dynamiku medzi nami,“ vracia sa do tých chvíľ. „Prirodzene sme si nastavili nové hranice a ujasnili si veci, ktoré nám na sebe predtým vadili, zmenila sa naša komunikácia. Bola zrazu pokojnejšia a otvorenejšia,“ hovorí mladá žena, podľa ktorej návrat k sebe nebol krokom zo strachu, ale vedomým rozhodnutím. „Prestala som očakávať, že moje predstavy má napĺňať ten druhý, a viac som sa zamerala na vlastnú zodpovednosť, dodáva s tým, že oddelene žili približne deväť mesiacov. „Dnes žijeme opäť spolu, máme druhé dieťa a náš vzťah stojí na iných základoch ako predtým – na rešpekte a komunikácii.“
ČO KEĎ TO NEBOLA SMOLA, ALE PRÍPRAVA?
Boli to opäť oni dvaja, ale boli iní. Janka si uvedomila, že to ťažké, smutné a boľavé, ktorým musela prejsť, zrejme nebola smola, ale príprava na to, čo ju čaká. Ešte nevedela, čo to je… Na začiatku bola len mama, ktorá hľadala cestu, ako pomôcť deťom s opakujúcimi sa chorobami. „Bolo to pre mňa ako matku veľmi stresujúce a frustrujúce obdobie, pretože som sa snažila nájsť spôsob, ako im pomôcť bez toho, aby som musela siahať po chemických liekoch,“ hovorí o memente, keď sa prvýkrát stretla s esenciálnymi olejmi. „Skúsili sme ich nielen kvôli fyzickým problémom, ale hlavne kvôli emóciám, ktoré sa u malých detí často prejavujú veľmi intenzívne. Riešili sme napríklad afektívne záchvaty, čo sú neprimerané reakcie detskej psychiky na stres, frustráciu či strach a vedú až k zadržaniu dychu, zmodraniu alebo zblednutiu a ku krátkej strate vedomia,“ vysvetľuje dvojnásobná mama s tým, že vnímala, že klasický prístup medicíny nie je pre nich správnou cestou, kým esenciálne oleje začali fungovať. „Keď to zabralo u nás doma, keď to viditeľne zmenilo atmosféru celej rodiny, ľudia sa ma začali na ne pýtať a chceli vedieť viac,“ spomína na zárodky toho, z čoho sa stal postupne podnikateľský plán. „Uvedomila som si totiž, že si to nechcem nechávať iba pre seba. Založila som si teda na Instagrame účet, ktorý som nazvala @Janca.eoyl, a postupne a prirodzene z toho vzniklo podnikanie – ako pokračovanie niečoho, čo dávalo zmysel mne aj ostatným.“
AK TO NESKÚSIM, BUDEM SI TO VYČÍTAŤ
Na materskú dovolenku odišla z korporátu. Z istoty v tom, že k nejakému dátumu cinkne na jej účte výplata, ale aj zo stabilného pracovného času od – do a z reality, v ktorej nikdy nebude sama sebe paňou, čo s dvoma malými deťmi tak veľmi potrebovala. „Napriek tomu odísť nebolo jednoduché rozhodnutie, zvlášť keď má človek rodinu. Cítila som však, že ak to neskúsim, budem si to vyčítať,“ priznáva Janka s tým, že aj v najbližšom okolí boli mnohí, ktorí skôr dvíhali varovný prst, ako strašne riskuje, ako by ju v rozhodnutí podnikať podporovali. „Nakoniec som sa teda musela rozhodnúť hlavne sama za seba,“ dodáva. Dnes, keď už má za sebou v podnikaní nielen úspech, ale aj nejaké tie výkyvy a pochybnosti, však hovorí, že by to takto urobila znova. „Nielen kvôli práci, ale kvôli slobode, zmyslu a možnosti ísť si za svojím snom,“ usmeje sa. To všetko totiž zmenilo nielen ju, ale aj jej vzťah. „Už nestojí na závislosti, ale na slobodnom rozhodnutí byť spolu, čo prináša väčší rešpekt na oboch stranách.“
foto: Unsplash
