Mužský pohlavný hormón testosterón ovplyvňuje nielen sexuálny život, ale má vplyv i na celkové zdravie. Pri hormonálnom vyšetrení možno odhaliť jeho nedostatok a následne začať s liečbou. Efekt terapie býva rôzny.
„Deficit testosterónu je globálnym problémom verejného zdravia,“ uviedol na vlaňajšej jesennej medzinárodnej konferencii, ktorá bola venovaná tejto problematike, urológ a endokrinológ profesor Michael Zitzmann z Vestfálskej Wilhelmovej univerzity v Münsteri. Slovenskí muži nie sú výnimkou.
Škodcovia z potravinového reťazca
Zvýšený počet pacientov, ktorí trpia nedostatkom testosterónu, zaznamenal aj MUDr. Karel Kočí, CSc., zo súkromnej andrologickej ordinácie Andromeda. Príčin, prečo je to tak, vidí hneď niekoľko. „Nárast týchto problémov do značnej miery súvisí so znečistením životného prostredia,“ uvádza andrológ, „spolu s chemikáliami, ktoré prenikajú do vody i ovzdušia, sa totiž do potravinového reťazca stále častejšie dostávajú aj látky podobné hormónom, takzvané endokrinné disruptory.“ Títo neviditeľní škodcovia dokážu pritom nielen dokonale oklamať organizmus, ale aj spôsobiť zmeny hormonálnych hladín.
Rad problémov súvisí aj s nesprávnym vývojom semenníka, v ktorom sa vedľa spermií vytvára i prevažná časť testosterónu. Už v ranom detstve sa preto často rozhoduje o tom, aký bude muž v dospelosti hormonálne zdatný. Stáva sa, že semenník nezostúpi včas do mieška, a v takom prípade býva nevyhnutná operácia, najlepšie už v prvom roku života. Doktor Kočí sa však vo svojej praxi stretáva s mužmi, ktorí tento zákrok podstúpili až o niekoľko rokov neskoršie, a v dôsledku toho u nich došlo k nesprávnemu vývoju semenníka. Funkciu tohto orgánu môžu navyše ovplyvniť i rôzne úrazy, zápaly alebo operácie.
Veľa negatívnych zmien a dopadov
Muži s nízkou hladinou testosterónu strácajú obvykle záujem o sex, trpia poruchami erekcie či zvýšenou únavou. Neraz ich prepadávajú aj melancholické nálady či depresie. Pomerne často u nich dochádza aj k zvýšenému ukladaniu útrobného tuku, čo sa navonok nemusí vôbec prejavovať ako obezita. Nadmerné množstvo tukových buniek však naštartuje vo vnútri organizmu premenu testosterónu na ženský pohlavný hormón estradiol. Títo pacienti potom mávajú napríklad zväčšené prsné žľazy a tento problém ich privedie do ordinácie lekára. „Mnohé ťažkosti, ktoré súvisia s nízkou hladinou testosterónu, sa predtým pripisovali prirodzenému starnutiu,“ uvádza doktor Kočí, „v skutočnosti však tieto problémy postihujú i mladých mužov v reprodukčnom veku.“
Skutočnú príčinu ťažkostí dokážu dnes andrológovia zistiť nielen prostredníctvom dôkladného pohovoru s pacientom, ale i na základe laboratórnych testov. Pravda, nestačí len poznať celkovú hladinu testosterónu, ale i pomer mužských a ženských hormónov. A okrem toho vziať do úvahy i vek pacienta a niektoré ďalšie okolnosti. Už preto, že nízka hladina testosterónu môže nepriaznivo ovplyvniť nielen sexuálny život, ale i činnosť kardiovaskulárneho aparátu či metabolizmus kostí – jedným z možných prejavov chronického nedostatku testosterónu tak môže byť dokonca i osteoporóza. Pokiaľ si napríklad muž zlomí končatinu a rentgenová snímka dokáže rednutie kostí, potom by mal lekár začať uvažovať o tom, či daný problém nemôže súvisieť práve s nízkou hladinou pohlavných hormónov.
Liečba zaberá s rôznym efektom
Podobné väzby sa ponúkajú i v súvislosti s ďalšími zdravotnými ťažkosťami. „Preto tiež treba búrať bariéry medzi jednotlivými medicínskymi odbormi,“ povedal na spomínanej medzinárodnej konferencii o deficite testosterónu a jeho liečbe profesor farmácie Tony Fox z King’s College v Londýne. A zároveň ocenil, že diskutovať o tejto problematike prišli nielen andrológovia, ale i endokrinológovia, urológovia, biochemici, diabetológovia i kardiológovia. Inak povedané, špecialisti, ktorí môžu vo svojej praxi využívať testosterónovú liečbu.
Aj naši lekári ju mužom predpisujú už asi tri desiatky rokov. Okrem tabletiek a injekcií majú teraz po novom k dispozícii i prípravok vo forme gélu, ktorý sa vstrebáva priamo cez kožu. Liečba testosterónom býva obvykle dlhodobá a tiež veľmi individuálna. Rovnako individuálna je i jej úspešnosť. Zatiaľ čo u niektorých mužov dôjde „len“ k nevýraznému zmierneniu ťažkostí, iní v priebehu dvoch troch týždňov doslova rozkvitnú a získajú novú chuť do života. Dĺžka liečby do istej miery súvisí aj so subjektívnymi predstavami a pocitmi pacienta. Pokiaľ muž s pribúdajúcim vekom stráca napríklad záujem o sexuálny život a liečba testosterónom už pre neho nie je prínosná, potom je možné ju ukončiť.
Správna diagnóza ako základ
Niekedy však môže aj táto terapia skôr uškodiť ako pomôcť, preto veľmi záleží na správnej diagnostike. „Občas za mnou prichádzajú neplodní muži s nízkou hladinou testosterónu, ktorí požadujú testosterónovú liečbu,“ uvádza jeden z takých príkladov doktor Kočí, „v ich prípade by však bola táto terapia kontraproduktívna.“ Funkciu semenníka, to znamená produkciu testosterónu a spermií, totiž riadia nadriadené hormóny, takzvané gonadotropíny. U niektorých mužov s nízkou hladinou testosterónu nie je ich koncentrácia dostatočná, a preto treba primárne zvýšiť hladinu práve gonadotropínov. Pokiaľ ale títo pacienti začnú dostávať dávky pohlavného hormónu zvonku, jeho vnútornú produkciu to ešte spomalí a šance na reprodukciu sa tým skôr znížia.
Ale aj u mužov, ktorým môže testosterónová terapia pomôcť, treba jej účinky pravidelne sledovať a kontrolovať. Jedine tak sa podľa slov andrológa môže dosiahnuť maximálny účinok pri minimálnych rizikách. S väčšími či menšími rizikami je spojená akákoľvek liečebná metóda a ani testosterónová terapia nie je výnimkou. „U týchto pacientov môže napríklad dôjsť k zvýšenej tvorbe červených krviniek, opuchom nôh alebo prstov,“ uvádza profesor Abraham Morgentaler z Harvard Medical School v Spojených štátoch amerických, ktorý sa spomínanou terapiou zaoberá už takmer tridsať rokov. V niektorých prípadoch sa podľa jeho slov môže znížiť aj koncentrácia spermií či objaviť akné.
Pomáha, alebo škodí?
Pred dvoma rokmi sa však začalo hovoriť aj o závažnejších rizikách. „Podnet k týmto diskusiám dali dva vedecké články, ktoré poukazovali na to, že liečba testosterónom môže predstavovať zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny prostaty,“ hovorí profesor Morgentaler. Toto tvrdenie vyvolalo značný mediálny ohlas a malo podľa jeho slov veľký dopad na pacientov. Mnohí z tých, ktorí sa až do tej doby úspešne liečili, prestali testosterón užívať. A aj noví pacienti sa testosterónovej terapii bránili. Obavy začali však prepadávať dokonca i lekárov, ktorí mali s touto metódou dovtedy vynikajúce skúsenosti. Obzvlášť potom, čo sa vo vedeckej a lekárskej odbornej literatúre začal objavovať celý rad článkov, ktoré obsahovali mnohé nesprávne informácie. Väčšinu z nich pritom podľa slov profesora Morgentalera písali ľudia, ktorí v oblasti testosterónovej terapie vôbec nepracovali.
Jednako len na už dvakrát spomínanej medzinárodnej konferencii o testosterónovom deficite a jeho liečbe sa osemnásť odborníkov rôzneho zamerania z desiatich štátov a štyroch kontinentov zhodlo, že na zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny prostaty v súvislosti s testosterónovou terapiou neexistujú žiadne vedecké dôkazy. Poukázali na to, že táto terapia môže mať, naopak, pozitívny vplyv na obezitu, reguláciu krvného cukru a metabolického syndrómu. A odporučili preto výskumným pracovníkom, aby v budúcnosti jej prínos v týchto oblastiach ešte dôkladnejšie preskúmali.
