Závisť je jedným zo siedmich smrteľných hriechov. Okrem toho je to aj pekne hnusná vlastnosť, a je celkom jedno, či niekomu závidíte úspech, väčšie zemiaky na poli alebo len lepšie štartovné podmienky. Kedy vás však, naopak, môže závisť inšpirovať?
Nedopraje nám pokoj duševný, často ani fyzický, a znamená len jedno: sme nespokojní s tým, kto sme a ako žijeme. Závisť je okrem toho jediným z hriechov, ktoré neprinášajú žiadne, ani chvíľkové potešenie, len zlosť. Možno najlepšie definoval závisť mních Ján z Damasku, ktorý ju opísal ako nespokojnosť s darmi, ktoré dostal niekto iný. Britský spisovateľ Graham Tomlin dokonca tvrdí, že na závisti stojí prakticky celý reklamný priemysel: veď čo iné majú tie prekrásne pohybujúce sa obrázky so všetkými tými úchvatnými produktmi v nás vyvolať? Tomlin je presvedčený, že závisť je hnacím motorom hospodárstva vyspelých aj rozvojových zemí. A tak isto poukazuje na to, že znakom súčasnej kultúry, ktorá prebúdza závisť, je epidémia túžby po sláve: práve nezmyselnú kultúru celebrít označuje ako tú, ktorá sama seba stavia na obdiv, akoby bola závideniahodná.
Závidíte zadok Jennifer Lopez? Muža Kim Kardashian? Peniaze Paris Hilton? A čo s tým, keď sa naša závisť netýka statkov a postavenia, ale pracovitosti tých, ku ktorým vzhliadame?
Kto to zvládne a kto nie
„Nikdy som ľuďom nezávidela krásu alebo talent od Boha,“ tvrdí tridsaťjedenročná Brigita, „závisť som cítila len vo chvíli, keď niekto, s kým sme boli na rovnakej štartovnej čiare, dokázal vlastnou snahou niečo, o čom by sa mne ani nesnívalo.“ Brigita hovorí o veľmi konkrétnom prípade: pred piatimi rokmi sa s kamarátkou dohodli, že začnú cvičiť jogu. Zatiaľ čo Brigita takmer každú lekciu vzdala, nielen kvôli lenivosti, ale aj kvôli praktickým veciam každodenného života, jej kamarátka je dnes jogínka na slovo vzatá. „Jasné, že ide aj o pružné zdravé štíhle telo,“ uvažuje Brigita nahlas, „ale ešte viac o to, že nepovolila. Že sa nedala. A ja jej dnes môžem len závidieť,“ priznáva.
To moja dávna kamarátka z detstva dala pocítiť zase mne, ako chutí závisť. Vyrastali sme spoločne, chodili do rovnakej školy, do rovnakých krúžkov, ale aj do vtedajšej ľudovej školy umenia, kde sme sa učili hrať na flautu. Zatiaľ čo mne bol, ktovie prečo, talent nadelený v takej miere, že som ho mohla rozdávať a ešte by mi zostávali z neho tony, Hanka musela na každú lekciu drieť hodiny a hodiny doma. A aby to mala ešte ťažšie, učiteľky jej mňa dávali za príklad. „Pozri sa na Helenku, z tej si vezmi príklad,“ poznáte asi všetci tie kvázi motivačné vety, ktoré dvanásťročnú slečnu skôr nahnevajú, akoby ju povzbudzovali k výkonu. Výsledkom síce nebol koniec priateľstva, ale milé to tiež nebolo. Najskôr prichádzali jedovaté pripomienky podľa vzoru, kto má čo zadarmo a kto musí makať, a vyvrcholilo to Hankiným odchodom z hudobnej školy. Dodnes na to občas myslievam a ešte stále som neprišla na to, či to vtedy pre ňu bolo skutočne jednoduchšie vzdať, alebo ju pedagogičky nie celkom profesionálnym prístupom do tejto situácie plnej závisti v podstate doviedli.
Varím, teda som
A pridám aj jeden osobný príklad: vždy ma fascinoval životný príbeh Dity P. Študovala právo, chvíľu cestovala, viedla aj jeden z najúspešnejších food magazínov – a potom napísala kuchárku, ktorá jej zrejme obrátila život definitívne naruby. A tak isto natočila skvelú cooking show, ktorá má také krásne obrazy, že by mohli samé hrať vo filme. Nezávidím Dite jej schopnosť skvelo variť pre tých, ktorých miluje, a ešte písať tak, že si čitateľ chce rovno prisadnúť ku stolu, a netýka sa ani jej závideniahodného obchodného talentu. Len ma fascinuje, že dokázala s takou istotou siahnuť po niečom, čo ju teší, a aj napriek prekážkam sa dostať k tomu, že z niekdajšej vášne sa stal úžasný spôsob obživy. A okrem toho sa stala vzorom pre mnoho žien.
Musela na to mať isto dosť odvahy, pretože zabehnuté vydavateľstvá s viac než pohodlnou stoličkou sa iste ľahko neopúšťajú, na druhej strane sa jej risk vyplatil. Dnes je Dita synonymom dobrého jedla, domova, kam sa vám chce vracať a kde voňajú buchty, a ja osobne mám pocit, že ju z trónu kuchárky len tak niekto nezostrelí.
Premeňte závisť na motor
Malo by byť relatívne ľahké prestať závidieť. Stačilo by sa totiž len – pridať. Samozrejme, nebudú z nás famózne jogínky. Dita tiež bude vždy len jedna, a dobre, Hanka flautu do ruky už asi nevezme, ale skúsenosť alebo um tých, o ktorých si myslíme, že svoj život vyhrali, by mohli postrčiť aj nás samotných k tomu, aby sme vstali z gauča, prestali premýšľať a skúsili veci, nad ktorými premýšľame, tiež v reálnom svete.
Je dosť možné, že sa to skončí karambolom, ale skutočne je lepšie prežiť si ho na vlastnej koži a zistiť, že tadiaľto cesta nepovedie, ako na tom istom gauči premýšľať nad variantmi, ako by to mohlo zle skončiť, a preto je lepšie ani nič neskúšať.
Ak sa k výkonu nedokážete „dokopať“ vy sami, skúste sa k cieľu dostať s niekým, kto už ide alebo aspoň chce ísť rovnakým smerom.
Psychológovia aktivity v páre odporúčajú z mnohých dôvodov: jedným z nich je hanba to pred tým druhým vzdať. Tvrdia, že keď sa budete snažiť chodiť ráno behať sami, bude omnoho jednoduchšie si to osamote dnes rozmyslieť, ako vo chvíli, keby ste museli niekomu volať a vyhovárať sa. Nakoniec je vraj aj ľahšie držať diétu vo dvojici: môžete sa vzájomne podporovať, prípadne si rozdeliť dni, kedy kto varí – alebo si tak isto zavolať, že tá čokoláda by sa vám skutočne neubránila, ani keby mala pästičky. Okrem toho máte istotu, že svojej parťáčke o pár mesiacov nebudete bezmocne závidieť.
Ako bojovať so závisťou?
Vlastne jednoducho: robte to tiež. Mohlo by to síce vyzerať ako detské opičenie sa, na druhej strane, ak vás niekto motivuje k niečomu pozitívnemu, prečo nie? Skúste jednoducho závisť pochopiť ako inšpiráciu. To predsa zvládnete, nie? A ešte jednu vec môže tento prístup priniesť: na vlastnej koži si totiž overíte, či ste práve získali nový koníček či schopnosť, alebo zistíte, že roky strávené závisťou boli úplne zbytočné, pretože v skutočnosti vás tá závidená vec až tak veľmi nezaujíma. A to by vám mohlo priniesť úľavu, všakže?
Vždy je lepšie skúsiť niečo nové, ako hľadať dôvody, prečo niečo neurobiť.
Ako na závisť?
- Skúste robiť to, čo závidíte.
- Závidíte iným, že zabehnú maratón? Znalosť cudzieho jazyka? Schopnosť odletieť na víkend do úplne cudzieho mesta? Má to ľahké riešenie: skúste to tiež. Obráťte svoju závisť na motiváciu.
- Nezabúdajte na svoje prednosti.
- Možno si popri úspešných ľuďoch pripadáte nemožne alebo dokonca neschopne, ale prijmite skutočnosť, že niekto iný môže úplne rovnako vzhliadať k vášmu talentu.
- Pamätajte si, že miesta je dosť pre všetkých.
- Úspech niekoho iného neznamená, že pre vás ho „zostalo“ automaticky menej. Keď niekto zbohatne, nevyplýva z toho, že niekto iný musí schudobnieť. Uvažujte ako šťastný človek, nie ako závistlivý a chudák.
foto: Unsplash
