Otvorený priestor, v ktorom pracujeme spoločne, by mohol mať svoje čaro aj logické opodstatnenie. Dnes sa však stáva prostriedkom, ktorý prácu skôr komplikuje. Nehovoriac o strese, ktorý prináša ako nechcený bonus.
Pracujem v open space. Je umiestnený v peknej, krásne zrekonštruovanej továrenskej hale. Bez ohľadu na to, že svoju prácu milujem, mám stokrát denne pocit, že vyskočím von z okna. Ani si ho neotvorím – aby bol náš spoločný pracovný priestor dokonale klimatizovaný a naše emócie zrejme tiež, nie je totiž možné otvárať okná.
Pocit klaustrofóbie alebo celoročnej nádchy nie sú jediným problémom, ktorý obrovská miestnosť, v ktorej pracujú dve stovky novinárov, prináša. Tak isto nemáte nikdy súkromie. Nikdy sa nemôžete dokonale sústrediť, pretože najneskôr do dvoch minút niekto zodvihne telefón a začne hovoriť. Pracujete v neustálom hluku. Ktokoľvek môže prejsť okolo vášho počítača a zahľadieť sa vám do monitora. K tomu sa uvoľňuje aj ohľaduplnosť: napríklad jeden môj kolega je presvedčený, že keď sa niekto zodvihne zo svojho miesta a pôjde telefonovať do protiľahlého kúta, nebude nikoho rušiť. Je predsa mimo svojho pracovného stola a kolegovia, na ktorých je zvyknutý v dvoch susedných kójach, ho nepočujú. To, že bude rušiť iných, cez jeho open space ovplyvnené vnímanie, neprenikne.
KANCELÁRSKE KRYSY SÚKROMIE NEPOTREBUJÚ
Open space bol vynájdený na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia. V Amerike v bývalých továrenských halách slúžil operátorom call centier prvých poisťovacích ústavov. Presne v tej dobe mal ono dnes už len bájne logické opodstatnenie: telefonistky hovorili celú pracovnú dobu jednu mantru s ponukami poistiek. Na ušiach mali slúchadlá, hovorili do mikrofónu pripevneného pred ústami. Nepočuli nič – a tiež nikoho nerušili. O pár rokov neskôr mal open space ďalšie obdobie svojho rozkvetu, a to v období rozkvetu burzy, respektíve tesne pred jej krachom (aj by som vedela, prečo burza padla, môže za to open space, Dow Jonesov index za to nemôže). V spoločnom priestore na seba mohli makléri pokrikovať najnovšie údaje o pohybe akcií a nemuseli navštevovať vedľajšiu miestnosť. Spomeňte si aj na slávne scény z Vlka z Wall Street. Tam skutočne musel človek brať drogy, aby to vydržal. Ďalej sa v histórii spoločne obývaná miestnosť rovná výlučne zhmotnenej predstave pekla.
Napríklad aj v snímke Podnikavé dievča z roku 1988. V ňom bolo celkom realisticky vykreslené, že otvorenú miestnosť s kójami obýva len spodina, zatiaľ čo keď postúpite na kariérnom rebríčku vyššie, čaká vás vlastná kancelária. Vlastné ticho, ktoré narušia len tí, ktorých si k sebe sami pozvete.
Trvalo to ešte ďalšie dve desiatky rokov, kým sa preverený nefunkčný model spoločnej kancelárie s veľkou slávou konečne dostal aj do strednej Európy. To keď sa začali stavať nové sklobetónové kancelárske budovy. V nich architekti na požiadavku investorov stavali prakticky len celé voľné poschodia s tým, že priestor je dostatočne variabilný na to, aby si ho každá jednotlivá firma prispôsobila svojim potrebám. Lenže najčastejším prípadom bolo, že nikto nič neprispôsoboval. Nepostavili sa ani tie papierové steny, ktoré síce hluk z vedľajšej miestnosti tiež nestlmia, ale dajú nebohej kancelárskej kryse aspoň nejaký pocit súkromia.
Celoročná nádcha nie je jediný problém. Nedostatok súkromia v prvom rade ničí vnímanie.
Realita dnešných dní? Extrémne stresovaní pracovníci, ktorí síce musia dochádzať na pracovisko, ale nič tu nevytvoria, trpia poruchami sústredenia, spánku, čím ďalej, tým viac berú lieky na upokojenie. Prácu, ktorú by ľahko vytvorili v rámci svojej pracovnej doby, dorábajú doma v kuchyni, pretože tam ich aspoň nič neruší. Čo teda ostalo z atraktivity open space? Nič. Ani povestná ekonomická úspora.
SEVERSKÉ POČTY
Podľa dánskeho výskumu z minulého roku, ktorý sa opiera o celonárodný výskum, sa snaha o úspory peňazí za prenájom obrovských hál nevyplatí. Nájom síce ostáva trvalo nižší, ako by to bolo napríklad pri nájme domu s desiatkami menších miestností, firmy, ktoré svojich zamestnancom mučia v open space, platia však inak. Napríklad zvýšeným výskytom chorôb, teda nižšou produktivitou práce. A postačí na to obyčajný november. Keď je nakazený chrípkou kolega, v uzatvorenom priestore malej kancelárie nakazí maximálne tých, s ktorými sa v priestore zdržiava. Keď kašle majiteľ chrípky v open space, do týždňa zaľahne väčšina. Výpočty dánskeho výskumu poukázali na to, že ľudia, ktorí pracovisko obývajú s viac ako šiestimi ďalšími kolegami, sú dvakrát častejšie chorí ako ľudia, ktorí sa delia o svoj priestor s jedným kolegom. Ľudia v dánskom open space sú priemerne chorí osem dní, šťastnejší kolegovia z kancelárie, ktorí sa delia o ňu so znesiteľnejším počtom ľudí na meter štvorcový, len päť dní. Celkovo jeden vyzdravie, ale tridsiaty ôsmy v protiľahlom kúte ešte len chrípke podlieha. Než sa človek nazdá, ochorie znovu.
Nejde len o obyčajné chrípkové bacily, omnoho nebezpečnejší je totiž tzv. syndróm open space. Podľa komunikačných špecialistov agentúry Commseervis.com, je práca v otvorenej kancelárii príčinou závažných psychických problémov, ktoré môžu vyústiť až do syndrómu odcudzenia z open space. „Súkromie v otvorených priestoroch zaisťuje v lepšom prípade kus nábytku, v horšom prípade izbový kvet, v najkrajnejšom vás od kolegu nedelí nič,“ uviedol riaditeľ agentúry Tomáš Zdechovský. „Najviac stresujúca je strata súkromia, vystavenia vlastného know-how, ale aj hluk spôsobený telefónnymi hovormi alebo silný parfum kolegyne,“ vymenováva.
Ako rizikový priestor ho označujú aj alergiológovia. Nadobudnúť alergiu totiž nie je také ťažké. Taká ventilácia alebo klimatizácia môže byť zdrojom mikróbov alebo dokonca plesní. Nepáči sa to ani kardiológom. Potlačovaný hnev, ktorému sa pri dlhodobom pobyte v open space nevyhnete, prináša okrem iného aj vysoký krvný tlak. O depresii zo straty súkromia ani nehovoriac.
CHVÁLA UZATVORENOSTI
Čo s tým? Vyskúšajte si priestor aspoň zútulniť. Pomôžu vám fotky detí, kvet v maľovanom kvetináči, kameň z dovolenky pri mori, vlastne akákoľvek drobnosť, ktorá sterilitu open space zmierni. Ak dokážete pracovať pri hudbe, pripravte si mix pesničiek, ktoré máte radi. Mne osobne pomáha, keď každú hodinu vyjdem pred dom a obídem ho. Áno, robievam to aj počas zimy, keď je dvadsať stupňov pod nulou, a to pri vedomí, že Karlín nie je práve štvrťou vhodnou na kochanie sa okolím.
Aspoň si priestor zútulnite. Pomôžu fotky detí alebo maľovaný kvetináč či kamienok z dovolenky pri mori.
Alebo celú nepríjemnú záležitosť s open space vyriešte ako jedna z mojich kolegýň. Vynikajúca investigatívna novinárka sa jedného dňa zodvihla… a odišla. Nešlo len o to, že je ťažké pracovať, telefonovať o tajných novinkách a podobne, keď je okolo vás ďalších sto ľudí, ale hlavne o to, že ak vám prestane pracovné prostredie pripadať dôstojné, je jednoduchšie ho opustiť. Táto kolegyňa to dokázala s vedomím, že keď v nevyhovujúcom prostredí zostane, kvalita jej práce pôjde rapídne dolu. A to nechcela pripustiť.
Azda sa už míľovými krokmi blíži doba, v ktorej majitelia firiem pochopia, že open space nie je ani moderný a ani výhra. Možno nad ekonomickou úsporou zvíťazí vedomie, že ľudia prestanú chodiť do práce s odporom či dokonca so strachom alebo aj neurózou. Vari si zamestnávatelia uvedomia, že jeden vyhorený zamestnanec po piatich rokoch sa síce dá nahradiť iným človekom, ale že je jednoduchšie ľudský materiál nespotrebovávať tak okato. Držme si my všetci, čo trčíme v bývalých továrenských halách prestavaných na modernú kanceláriu, palce.
SEDMORO PRE ŽIVOT V OPEN SPACE
- NEKRIČTE. Všade naokolo sú ľudia. Aby sa počuli, budú musieť kričať viac. Špirála hluku neskončí a vám preskočí. Alebo aspoň ohluchnete.
- CTITE PRIESTOR. Síce sa oň delíte, ale o to viac rešpektujte priestor kolegu. Aj keď máte spoločný stôl, nesadajte si naň. O tom, že by ste si naň nemali vykladať nohy, sa ani nemusíme baviť, však?
- ZVUK SA ŠÍRI. Ak máte dojem, že keď voláte dvadsať metrov od svojho pracovného miesta a nikoho nerušíte, vedzte, že sa mýlite.
- JEDZTE NA INOM MIESTE. Ak budete obedovať šalát, asi nikoho nevyprovokujete, ale napríklad taká čína zamorí priestor celkom isto. O chrumkaní, mľaskaní a iných zvukových prejavoch ani nehovoriac.
- VOŇAJTE NEŽNE. Chápem, a tak si nekúpim parfum, ktorý mi nevonia, ale vedzte, že čo človek, to iný vkus. Intenzívne fialky môžu roznežniť, inému privodiť bolesť hlavy.
- VŠETKO SVOJE SI NOSTE SO SEBOU. Teraz konkrétne hovorím o mobile. Keď začne, sám a zabudnutý, zvoniť na vašom stole v dobe, keď ho nemôžete zodvihnúť, a ešte k tomu všetkému máte nastavenú melódiu napríklad z Psycha alebo Americkej krásy, môže sa ľahko stať, že vám ho niekto hodí o stenu. To nechcete, však?
- HUDBA JE LIEK. A môže pomôcť aj v open space. Myslite ale na to, že ak si nahlas pustíte hudbu cez slúchadlá, budú ju počuť aj tí, ktorí sedia okolo vás. Niekto jednoducho hobľujúcich gitaristov nie a nie vystáť.
foto: unsplash.com
