Úloha matky je pre niektoré ženy tá najdôležitejšia kariéra, akú môžu mať. Sú jej ochotné všetko obetovať, aj samy seba. Niektoré sa rozhodnú, že k tomu nebudú potrebovať mužov. A iné to podmienia nájdením toho pravého otca a muža, lebo manželstvo považujú z hľadiska šťastia za najmocnejší faktor spokojnosti. A k tomu, pravdaže, patria deti.
Pripadám si nedostatočná, menejcenná, žiarlivá, majetnícka… Viem to, ale tak veľmi sa túžim stať matkou, že si s tým neviem rady. Ten nátlak prenášam na každého muža, ktorého stretnem. Jasné, že sa ma boja, lebo intuitívne cítia, že ich chcem hlavne preto, aby som naplnila svoju túžbu po dieťati. Unikajú predo mnou, ale asi aj preto, že od nich chcem príliš veľa? Lenže to chcem aj od seba… Variácií takéhoto príbehu si vypočujem vo svojej praxi veľa. Majú spoločnú jednu vec. Väčšina žien sa netúži stať slobodnými matkami – k tomu si cestu vedia nájsť. Ženy z mojich príbehov túžia najskôr stretnúť ideálneho otca svojich detí, vydať sa za neho a mať s ním úžasné potomstvo. Vtedy dostane ich život zmysel a naplnenie. Veď akou by to boli ženou, keby neboli vydaté a nemali deti? Touto predstavou sú také posadnuté, že prestávajú myslieť na to, kým sú tu a teraz.
Prečo ešte nie som vydatá?
Janka je žena jedna báseň. Sympatická, príjemná, milá, plná života a srdce má na pravom mieste. Bola by z nej skvelá manželka. Má to len jeden malý háčik. Musela by si uvedomiť, že za niečo stojí. Jej to nepripadá ako problém, skôr popiera, že by sa na seba pozerala príliš kriticky a mala komplex menejcennosti. Čo jej vydrží iba do momentu, než sa začne porovnávať s nejakou inou ženou, na ktorej nájde veľa skvelých vecí, ktoré jej chýbajú. Svoje prednosti považuje za zanedbateľné a nemá význam sa nimi zapodievať.
Janka pravidelne cvičí, zdravo sa stravuje a angažuje sa ako dobrovoľníčka. Robí pre seba naozaj veľa dobrého. Na svojho partnera má vysoké nároky a musí byť v niečom výnimočný. Jej otec nebol práve vzorným manželom a milujúcim otcom a nechce urobiť rovnakú chybu ako jej matka. Chce, aby jej muž bol niekým lepším, ako je sama. Má ho vysnívaného aj po fyzickej stránke. A tak čaká, že ho stretne.
Mužov, ktorých doteraz spoznala, musela odmietnuť (aj keď neraz zdupkali sami). Nespĺňali všetky jej kritériá. Zostali jej zakaždým oči pre plač, že nikdy nenájde vhodného manžela a nebude šťastná. Nemôže mať predsa deti s hocikým. V podstate sa opakovane presvedčila o tom, že nie je dosť pekná, múdra, šikovná, dosť na úrovni, a preto nikdy nezíska muža, akého chce. A kvôli tomu ani vytúžené deti. Tým je ideál jej vysnívaného života nedosiahnuteľný. Takže chyba je na jej strane. Áno, je, ale iná, než Janka predpokladá.
Ako je možné, že odháňam od seba mužov?
Keď sme sa stretli prvý raz, Janka s ťažkým povzdychom vyložila svoje trápenie: „Ako je možné, že sa mi nikdy nič nepodarí? Prečo nemôžem byť šťastná? Ostatní majú na to určite nejaký manuál, ale mne ho nikto nedal. Ja som stratený prípad. Nijaký chlap nechce mať so mnou deti.“
Janka bola presvedčená, že sa jej nikdy nič nemôže vydariť podľa jej predstáv. Za jej zúfalým postojom bol názor, že nie je dosť dobrá… Psychologické teórie hovoria v takýchto prípadoch o zvnútornenom rodičovi a traumatických zážitkoch z detstva. Čo bol v Jankinom prípade vzťah otca k nej, keď ju nikdy za nič nepochválil a nešetril neustálou kritikou, aby jej vyhadzoval na oči, že nie je perfektná a nespĺňa jeho predstavy a očakávania.
Tu sa môžeme pristaviť pri tej chybe, o ktorej si Janka myslí, že jej odháňa mužov. Nie je to o tom, že by nebola pre žiadneho muža dosť dobrá. Je to o jej vzťahu k sebe, ktorý je poznačený sebanenávisťou.
Sebanenávisť je horšia ako toxický jed
Na začiatku randenia s posledným super chlapíkom, nádejným otcom svojich detí, dokázala Janka schudnúť, získať skvelé miesto a všetko vyzeralo idylicky. Do chvíle, než Janku odniekiaľ prepadlo šepkanie o tom, že predsa len nie je taká úžasná, aby jej to vyšlo. Vytrvalo jej ten hlas pripomínal, koľko neúspešných pokusov má za sebou. Onedlho predviedla svojmu partnerovi žiarlivostnú scénu hodnú sfilmovania, tri dni sa potom napchávala čokoládou a čipsami a do práce začala chodiť nevyspatá. Dobre vedela, že nemá význam takto reagovať, lebo to bude ešte horšie, ale nemohla si pomôcť. Nenávisť voči sebe sa prejavila v plnej kráse. Začala zase raz ničiť všetko, čo Janka chcela. Aby ju chlácholila, vyrukovala s obľúbeným argumentom: „Aj tak to nebolo ono, nebol pre teba dosť dobrý.“ Správala sa tak, že sa s ňou ten muž rozišiel, a hovorila si, že presne to chcela. Nebol by to dobrý otec jej detí, lebo ju neurobil šťastnou. V sebaľútosti prestala chodiť von medzi ľudí a rozvíjala dookola svoju teóriu o tom, čo si počne, keď nie je tou vyvolenou mať deti. Po ničom inom tak veľmi netúži a je tomu ochotná obetovať skutočne veľa. Aj zaprieť seba, keď bude treba. Lenže čo z toho, keď muži nie sú ochotní si ju zobrať?
Zákernosť sebanenávisti spočíva v tom, že núti človeka, aby si svojím správaním potvrdil to, čo si o sebe myslí. Nič to, že to nie je pravda. Dokáže sa postarať o to, aby sa človek v autosugescii utvrdil v tom, že je k ničomu a nikdy iný ani nebude. To spôsobilo ukážkové zacyklenie u Janky. Vyberala si mužov, ktorí si jej túžbu po dieťati vykladali ako nátlak a jej „materstvom posadnuté“ správanie považovali za, prinajmenšom, divné. Hlavne v poslednom období sa Jankina nástojčivosť „uloviť“ otca svojich detí zintenzívnila. Biologické hodiny s približujúcou sa oslavou štyridsiatych narodenín nabrali hlas lodnej sirény.
Kde zobrať muža, ktorý sa nebojí záväzkov?
Do každého vzťahu sa Janka naplno vrhala, prenasledovaná túžbou stretnúť vysnívaného otca jej detí. Priala si výnimočného muža, ktorý by ju fascinoval, ktorý by bol sexi a bol skvelým otcom. Márne hľadala pána Božského, nachádzala iba bolesť z rozchodov. Hľadala totiž muža, ktorého nemohla získať. Aj keď sa ho rozhodla milovať viac ako seba. A to bol ten problém.
Muži sú zrkadlom našich najhlbších a nevedomých predstáv, ktoré sme si o sebe vytvorili. Sú schopní odrážať naše najvnútornejšie obavy. Nie preto, aby nám ublížili, ale preto, aby sme pri nich pochopili, kým skutočne sme. Pokým Janka zotrvávala v presvedčení, že si nezaslúži skvelého muža a otca svojich detí, nemohol pri nej taký zostať. Lásku rozdávame z toho, čo máme. Janka jej mala po všetkých negatívnych skúsenostiach málo. Samu seba nepovažovala za hodnú lásky. Chcela, aby ju muži láskou zahŕňali a utvrdzovali ju o svojej oddanosti. Snažili sa o to, ale nakoniec im aj tak neverila. A ani oni neboli presvedčení o jej úprimných citoch, lebo jej schopnosť láskyplnosti a vľúdnosti voči nim vychádzala zo zníženej schopnosti preukazovať úctu a rešpekt sama sebe. Odopierala si prijať samu seba takú, akou bola. Sama chcela byť niekým iným. Najmä milujúcou matkou. Čo tam po vzťahu k sebe, nemala sa tým kedy zapodievať. Potrebovala zohnať otca svojich detí.
Ako sa vyliečiť z predstavy nie som dosť dobrá?
Sebanenávisť nie je prirodzená, nerodíme sa s ňou. Našťastie. Predstavu, že sme niečo viac alebo menej ako niekto iný, alebo že sme niekde inde, než máme byť, vytvára ego. Ego je tá súčasť nášho ja, ktorá má silný hlas, žije v našej mysli a občas hovorí až príliš. Môže sa zdať, že aj múdro, ale zvyčajne nehovorí nič pekné. Má záľubu v tom, aby vás otravovalo rečami plnými negativizmu a sebanenávisti. A tiež dokáže neuveriteľne ohovárať mužov, s ktorými sa chcete zoznámiť. Janka tým ohováraniam verila, a potom nebola voči mužom ani láskavá, ani milujúca. Chcela, aby boli oni takí k nej, lenže nevedeli jej to opätovať, lebo sama vyžarovala príliš veľa výhrad voči sebe.
Sebaláska nie je o tom, že vyplienite kreditku, aby ste sa potešili, keď máte zlé obdobie. Znamená to mať pre seba viac porozumenia, byť voči sebe zhovievavejšia a súcitnejšia. Nevyhýbať sa zodpovednosti, keď sa niečo stane, a neobviňovať ani seba, ani iných. Správať sa k sebe tak, ako by sa správali ideálni rodičia: stanoviť si jasné hranice a očakávať od seba reálne výkony. A pokiaľ sa aj práve nedarí správať sa k sebe ako k milovanému dieťaťu – nevyčítať si to, nenadávať si, neobviňovať sa, nehovoriť, že si zaslúžite byť potrestaná…
Naučiť sa mať rada samu seba rovná sa dozrieť na manželstvo
Manželstvo je založené na láske. Nie však na láske ako z nejakej vysoko pozitívnej reklamy na šťastie naveky. Podstatou manželstva je láska, ktorá sa nebojí rizika, je nesebecká, rastúca z dôvery a rozhodnutia milovať druhého človeka pre to, aký je. Nie preto, že od neho niečo požadujeme – hoci to niečo je, že ho chceme milovať a, samozrejme, vydať sa za neho a mať s ním deti.
Lásku nestačí prijímať. Lásku treba prejavovať. Prežívať ju. Stotožniť sa s ňou. Láska je vo svojej podstate duchovné cvičenie. Lebo ľudia sú nedokonalí. A milovať nedokonalosť je ťažké. Muž sa málokedy správa tak, ako chce žena. Janka nezniesla, aby jej niekto vo vzťahu niečo vyčítal. Čokoľvek. Vždy to pre ňu znamenalo, že je hrozná a že ju nikto nemôže mať rád. Často si neuvedomovala, že jej to vlastne ukazuje, že nemá rada samu seba, a tým sa ani nevedela postaviť sama za seba.
Vo svojej praxi zažívam, aké býva pre ženy ťažké priznať si, že je nutné zmeniť vzťah k sebe. Je totiž nevyhnutné mať sa rada aj po tom, čo si priznáte, že je potrebné robiť niečo inak ako doteraz.
Janka pochopila zásadnú vec: To, akých mužov postretne na ceste k svojmu srdcu, záleží od toho, čo nájdu v jej vnútri. Pokiaľ bude v sebe nosiť lásku k sebe, nájdu si ju muži schopní milovať ju takú, aká je. Keby naďalej skrývala vo svojom vnútri strachy a obavy, opäť jej prídu do cesty muži, ktorí sa jej budú báť alebo jej nebudú rozumieť. Rozhodla sa, že popracuje na tom, aby vzťah k sebe už zakladala na tom, aby bola autentická, otvorená, tolerantná, prajúca, vľúdna, zhovievavá a súcitná predovšetkým sama k sebe. S takto preukazovanou láskou voči sebe prejde cez prekážky, ktoré jej bránia nájsť otca svojich detí. Som si istá, že sa jej to podarí. Vďaka tomu, že sa rozhodla zmeniť prístup a postoj – k sebe, aj k výberu ideálneho partnera.
PAMÄTAJTE SI
- Ste skvelá, aj keď máte nejaké chyby. Každý ich má. Akurát, nie sú to chyby, čo vytvárajú vašu podstatu.
- Muži sú ako zrkadlo, odrážajú vaše najhlbšie obavy. Keď priťahujete mužov s rovnakým vzorcom správania ako máte vy, a nie ste s ním spokojná, musíte zapracovať na tom, aby ste vzorec zmenili najskôr u seba.
- Pozor na kritický hlas svojho ega. Môže sa mýliť a huckať vás proti sebe. Netreba mu absolútne veriť. To, čo treba, je správať sa za každých okolností voči sebe súcitne a vľúdne. Potom to ide s ľahkosťou aj voči mužom, ktorí to veľmi oceňujú.
- Majte sa rada a správajte sa k sebe, ako by sa k vám správal človek, ktorý vás hlboko miluje. Naučte sa to. Potrebujete to na to, aby ste si vybudovali zdravý vzťah k sebe. Potom si budujete naplnené a rovnocenné vzťahy aj s ostatnými. Schopnosť sebalásky totiž priamo súvisí so schopnosťou žiť vo funkčnom vzťahu a odstraňovať prekážky, ktoré stoja v ceste takémuto vzťahu.
foto: unsplash.com
