Každý z nás je unikát, a nielen svojím jedinečným odtlačkom prstov a nezameniteľnou DNA. Ale občas akoby sme nevedeli, čo s tým, a ideme do extrémov. Buď sa zúfalo snažíme stať kópiou niekoho iného, alebo si tak zakladáme na tom, že musíme byť iní, až sa nevieme zaradiť. Ako hovorí slávny Goethe, najväčší omyl je, keď si mladé dobré hlavy myslia, že stratia originalitu, ak uznajú pravdy, ktoré už uznal niekto pred nimi… Ako teda podľa neuropsychologičky Andrey Lepiešovej so svojou originalitou pracovať správne? Ako byť autentický?
Je naozaj pravda, že nikto na svete nie je presne ako ja?
Áno. Nikto na svete nie je rovnaký ako druhý človek. Odmalička nás totiž okrem genetiky formujú aj udalosti a informácie, s ktorými v živote prichádzame do kontaktu, pričom rovnako dôležité je naše prežívanie. Ak by sme však aj mali presne rovnaké zážitky, zázemie a genetiku s inou osobou, stále z nás môžu vyrásť diametrálne odlišní ľudia na základe toho, ako sme situácie v našom živote vnímali a čo sme si z nich zobrali. Veľmi dôležitú úlohu hrá aj kultúrny kontext a aj napriek tomu, že môžeme nájsť medzi jednotlivcami viaceré podobnosti, žiadni dvaja ľudia nie sú úplne rovnakí a nemajú rovnaký postoj vo všetkých situáciách.
To sa asi odráža aj v našich vzťahoch, najmä tých partnerských. Platí, že sa priťahujú skôr protiklady ako tí, ktorí sú si podobní?
To, či vo vzťahu hľadáme rovnakého alebo diametrálne odlišného človeka, je ovplyvnené hlavne individuálnymi preferenciami, predchádzajúcimi skúsenosťami a kultúrnymi rozdielmi. Veľakrát si hľadáme partnera, ktorý má presne tie vlastnosti, ktoré by sme chceli mať sami, bohužiaľ ich nemáme, a preto nám imponuje práve človek, ktorý ich má. Inokedy hľadáme zase komfort a kompabilitu. Bez ohľadu na to, o aký typ má v danom životnom bode človek záujem, vždy budú vo vzťahoch aj podobnosti, aj odlišnosti medzi partnermi. Preto vždy platí, že je dôležité medzi sebou komunikovať, oceňovať spoločné vlastnosti a akceptovať tie, v ktorých sme odlišní.
Údajne najšťastnejšie sú tie páry, ktoré hneď na začiatku ukážu partnerovi samých seba takých, akí naozaj sú, teda vrátane svojich tienistých stránok… Je to pravda?
Aj keď je dôležité byť vo vzťahu autentickí a úprimní, je veľa premenných, ktoré jeho vývoj ovplyvňujú, takže tento prístup nám úspešnosť vzťahu určite nezaručí. Omnoho dôležitejšie je, aby partneri budovali vzťah na úprimných základoch, pravde, rešpekte a emočnej intimite. Zdravý dlhodobý vzťah si však vyžaduje aj záväzok, komunikáciu a to, aby sa oň snažili obaja.
A čo ženské priateľstvá a kamarátske vzťahy?
Aj keď sa kamarátske vzťahy a priateľstvá v dynamike autentickosti líšia od romantických vzťahov, základné princípy ostávajú rovnaké. V autentických priateľstvách sa priatelia navzájom podporujú, rešpektujú, ponúkajú si navzájom priestor na rast, emočnú stabilitu a životy si navzájom obohacujú. Vytvorenie autentického priateľského vzťahu teda tiež vyžaduje otvorenú komunikáciu a rešpektovanie hraníc tak ako pri partnerskom vzťahu.
Ako vieme, že takýto vzťah máme? Naozaj sa skutočné priateľstvá prejavujú až v núdzi?
Aj keď sú náročné situácie často tými, ktoré ukazujú náš charakter a správanie, je potrebné myslieť aj na to, že ľudská psychika má odlišnosti. Naše odpovede na výzvy môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, ktoré sú za hranicami našich charakterových vlastností. Medzi tie faktory patrí stres, kontext, kultúra a mnoho iných vecí. Preto napriek tomu, že náročné situácie môžu poskytovať pohľad na to, akí sme, neposkytujú vždy definitívny alebo kompletný obraz nášho charakteru. Je teda dôležité zvážiť komplexnosť ľudského správania a brať ohľad na individuálne rozdiely, ktoré sa vo vypätých situáciách môžu vyskytnúť.
Môže sa teda stať, že nezareagujeme správne len preto, že si neveríme? Ako teda na sebavedomí zapracovať?
Zdravé sebavedomie vyžaduje odhodlanie a konzistentnú prácu na sebe samom. Mali by sme sa hlavne naučiť spoznávať seba samého, postupne odstraňovať negatívne myšlienky, ktoré nám bránia v tom, aby sme sa posunuli, a precvičovať si svoje sebavedomé ja mimo komfortnej zóny.
Niekedy nás o pocit vlastnej hodnoty oberá presvedčenie, že nie sme dosť dobrí, respektíve to, že nám to niekto takto dáva najavo. A snaha zapáčiť sa nám potom berie odvahu byť samými sebou… Prečo?
Vlastne ste to pomenovali. Bojíme sa odmietnutia alebo odsúdenia inými ľuďmi, čo môže vyplývať z viacerých premenných, napríklad z očakávaní rodičov, z nízkeho sebavedomia, zo strachu zo zlyhania, z rovesníckeho tlaku, prípadne z predchádzajúcej traumy. Naše okolie nám skrátka dáva mnoho dôvodov, aby sme neboli autentickí. Preto by sme mali neustále pracovať na tom, aby sme bariéry, ktoré nám v autentickosti bránia, odstraňovali.
Poďme si teda vysvetliť, čo sa pod termínom autentickosť vlastne skrýva.
Je to súlad toho, čo si človek myslí a aké sú jeho presvedčenia, s tým, ako sa správa navonok. Prejavuje sa to v rôznych každodenných situáciách. Napríklad si môžeme všímať to, či sa slová, ktoré človek hovorí, zhodujú s činmi danej osoby. Autentickí ľudia hovoria pravdu, aj keď je náročná, a ostávajú verní svo-jim presvedčeniam a hodnotám bez ohľadu na tlak z okolitého sveta. Pri budovaní autentickosti je veľmi dôležité sebapoznanie. Človek by mal reflektovať samého seba, svoje hodnoty, presvedčenia, akceptovať sa taký, aký je, a snažiť sa o to, aby činmi komunikoval to isté čo slovami, pričom by to všetko malo byť v súlade s tým, čo si myslí. Je potrebné tiež budovať si hranice a počúvať svoj vnútorný hlas. Bez toho, aby sme poznali samého seba, autentickosť nie je možná.
Môže nám byť to, že sa snažíme byť za každú cenu originálni, niekedy aj na škodu?
Tu treba upozorniť, že originalita a autentickosť síce majú prienik v zmysle úprimných vyjadrení, no originalita nie je synonymom autentickosti. Autentickosť spočíva aj v tom, že si niekto prizná chybu a prijme za ňu zodpovednosť, kým originalita sa týka toho, že je niekto jedinečný a inovatívny. Je to síce veľmi dôležité a hodnotné, no v mnohých situáciách sa originálni ľudia môžu stretnúť s nepochopením či už v pracovnom prostredí, alebo aj v osobnom živote. Veľa firiem napríklad originalitu neoceňuje z dôvodu zníženia možných rizík.
foto: Shutterstock
