„Verím v seba a v to, čo dokážem,“ hovorí Katarína Mikle, ktorá si niekoľkokrát v živote musela siahnuť na dno svojich síl, aby sa mohla stať silnou a zdravo sebavedomou ženou, ktorou je dnes. Svoje sebavedomie strácala a znova nachádzala, pochybovala aj si verila, bola zlomená aj odhodlaná. Priznáva, že vôbec nie je dokonalou ženou, ani sa ňou netúži stať. „Som len človek, so svojimi slabými aj silnými stránkami, a nemusím sa zapáčiť všetkým,“ je jej jednoznačná odpoveď. Všetko, čo prežila, ju svojím spôsobom predurčilo na to, aby spájala iné ženy a spoločne s nimi vytvárala komunitu. Dnes vedie Ženy so štýlom.
Katarína Mikle je inšpiratívna žena, ktorá iným nediktuje, ako si budovať sebavedomie z poučiek, ale motivuje ich tým, čo sama prežila. O svoje sebavedomie totiž opakovane prichádzala a znova ho v sebe objavovala. „Samu seba som stratila v deň svojich pätnástych narodenín, keď mi mama oznámila, že otec nie je mojím biologickým otcom. Bola som jeho obľúbené dieťa a zistenie, že nie som jeho dcéra, ma zlomilo a poznačilo na celý život. Zrútil sa mi celý svet, myseľ mi zamestnávali otázky: Kto som? Kam patrím? Kto je môj otec? Čo bude ďalej? Čo sa stane, ak sa to niekto dozvie? Ako ma to poznačí v očiach iných? Dialo sa to navyše v čase, keď sme o psychológoch čítali len v knihách. Musela som sa teda s touto traumou vyrovnať sama,“ otvára svoju trinástu komnatu Katarína. Keďže odmalička bola veselým dieťaťom, ktoré sa pozeralo na svet z tej žiarivejšej strany, pomáhalo jej to neskôr zvládať aj náročné situácie, otočiť ich vo svoj prospech a nachádzať v nich niečo, čo ju dokáže posunúť vpred. Vďaka tejto jej vlastnosti dospievala s jediným cieľom – stať sa dcérou, na ktorú bude jej biologický otec pyšný, keď sa s ňou prvýkrát stretne. „Tam sa začala aj moja cesta a chcenie niečo dokázať. Všetky kroky, plány a ciele, ktoré nasledovali, boli po dlhý čas niekde v podvedomí prispôsobované tomu, aby som bola dobrou dcérou. Takže nakoniec to bolo obdobie veľkých ambícií a osobnostného rastu a ja som uznala, že všetko zlé môže byť na niečo dobré.“
„Vnímame sa veľmi sebakriticky, hodnotíme sa skôr ako priemerné, len málo z nás sa označí za krásne a väčšina z nás si nie je vedomá svojej hodnoty.“
Počas rozvodu si siahla na dno síl
Ale nielen v čase dospievania sa musela naučiť vidieť pohár skôr poloplný ako poloprázdny… Hoci veľmi túžila po šťastnej rodine, aj preto, že nemala možnosť vyrastať so svojím biologickým otcom, keď si myslela, že ju už má, zistila, že sa jej rozpadá pred očami. „Stála som pred rozvodom a bolo to druhýkrát, čo som si siahla na dno svojich síl. Nebolo ľahké zbaliť si kufre, s malým dieťaťom opustiť domov a začať úplne odznova. Verila som však, že robím to najlepšie, čo dokážem a čo potrebujem,“ zdôveruje sa Katarína. Uvedomovala si, že musí pustiť to, čo ju už „nevyživovalo“, svoj vzťah, svoju túžbu po dokonalej rodine. „Na svet sme prišli samy za seba, nie za svoje dieťa, muža či kamarátku. Náš život tak máme v rukách len my. A toto moje nastavenie mi pomáhalo zvládať aj túto životnú krízu. Potom bolo najdôležitejšie držať smer a nezaoberať sa tým, čo by bolo, keby…“ hovorí Katka. Rozvod, s ktorým sa vyrovnávala veľmi ťažko, pre ňu napokon znamenal krok k druhému, šťastnému manželstvu, v ktorom sa narodila jej druhá dcéra.
Muži čakali viac ako rokovanie…
Rozhodnosť jej pomáhala aj v pracovnom živote, ktorý od začiatku jej kariéry vôbec nebol jednoduchý. Vybrala si totiž prácu, v ktorej dominujú muži, a svoje postavenie si musela v začiatkoch veľmi často obhajovať. Aby sa stala vo „svete oblekov“ úspešnou podnikateľkou, musela pracovať na svojom sebavedomí o to viac. „Podnikám v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a požiarnej bezpečnosti stavieb. Moja profesia sa stala mojou vášňou, a čím viac som o nej vedela, tým bolo moje sebavedomie vyššie. Celý život sa vzdelávam, je to jedna z mojich priorít, ktorej venujem veľa času a energie. Na stretnutia som prichádzala stopercentne pripravená. Nestalo sa mi, že by ma prekvapili otázkou, na ktorú by som nepoznala odpoveď. Tým som si získavala uznanie a rešpekt a rástlo aj moje sebavedomie.“ Budovanie viery vo svoje schopnosti a pocit vlastnej hodnoty jej pomáhali prekonávať prekážky, s ktorými sa ako žena musela popasovať. „Stretla som sa so sexizmom a myslím si, že sa to dnes denne deje veľkému množstvu žien. Na pracovných rokovaniach som sa stretávala s mužmi, ktorí za schôdzkou hľadali viac než len obchodné informácie. Samozrejme, takéto pracovné stretnutia neboli úspešné. Dokonca sa mi niekoľkokrát stalo, že ak sa záujem zo strany mužov prejavil neskôr, počas spolupráce, tak som o tieto zákazky prišla. Nikdy som to však neľutovala, keďže som pevná vo svojich hodnotách a zásadách,“ usmeje sa mladá žena. Stala sa totiž ešte odhodlanejšou bojovať za dôstojné postavenie žien v spoločnosti, aby nestrácali sebavedomie, ale naopak, aby boli rovnocennými partnerkami a podnikateľkami vo svete stereotypov.
„Najdôležitejšie je prijatie samej seba a uvedomenie si toho, že najbližšia pomocná ruka je tá moja.“
Moc majú muži
Katkina bojovnosť za spravodlivosť sa začala už v detstve. Kým iné dievčatá sa chceli stať učiteľkami či herečkami, ona túžila byť právničkou. A ďalšie štúdium politických vied, pre ktoré sa popri štúdiu práva rozhodla, bolo prirodzeným vyústením jej záujmu o politiku a snahy zmeniť stereotypné nastavenia spoločnosti. „Ešte aj dnes žijeme v patriarchálnej spoločnosti, v ktorej majú moc muži. Reprezentácia sveta a samotný svet je prácou mužov. Snaha obhajovať ženy sa rodila bezpochyby v čase, keď som si už ako malá uvedomovala nerovnováhu v rozdelení úloh v našej rodine. Maminka neustále niečo robila a ocko po návrate z práce viac-menej relaxoval. A aj keď z môjho pohľadu pracoval menej, všetky zásadné rozhodnutia robil on,“ vysvetľuje Katarína. To, že ženy nebojujú o vyššie pozície, je podľa nej podmienené biologickými, sociálnymi a kultúrnymi podmienkami. „Z posledného prieskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny vyplynulo, že ženy strávia neplatenou prácou v domácnosti priemerne až 38 hodín týždenne. Táto skutočnosť má negatívne dosahy nielen na príjmové a kariérne možnosti, ale aj na ich fyzické a psychické zdravie. Samozrejme, ako ženy môžeme ‚zabojovať‘ o vyššie pozície, avšak za predpokladu, že sme si vedomé, koľko času a energie musíme do vyššej pozície vložiť. A ako na to, keď nám pri súčasnom nastavení spoločnosti už neostáva ani dostatok času na zotavenie a regeneráciu?“ kladie si Katarína rečnícku otázku. Spoločenské stereotypy podľa nej odzrkadľujú nielen hodnotu žien v spoločníkom rebríčku, ale ovplyvňujú aj ich pocity sebaúcty. Potvrdzujú to aj prieskumy, z ktorých slovenské ženy vychádzajú ako tie s najnižším sebavedomím v celej Európe. „Vnímame sa veľmi sebakriticky, hodnotíme sa skôr ako priemerné, len málo z nás sa označí za krásne a väčšina z nás si nie je vedomá svojej hodnoty. Všetko sa to však začína v rodinách. Už samotná výchova nie je smerovaná k podpore zdravého sebavedomia, ale k tomu, aby sme boli poslušnými, milými, nápomocnými a dobrými dievčatkami. Pokračuje to v partnerstve, v manželstve a v práci, kde je žena práve tým ‚dobrým dievčatkom‘ na úkor vlastných potrieb a túžob. Úprimne, pracovať na vybudovaní si zdravého sebavedomia v tomto nastavení je veľmi náročné. Žiadna z nás sa s vysokým sebavedomím však nenarodí.“
Najbližšia pomocná ruka je tá moja
Sebavedomie podľa Kataríny často odhaľuje to, ako samy seba vnímame. „Vzťah so sebou je v každom štádiu života iný a vyvíja sa. Je to ukazovateľ pre nás a naše okolie, ako ďaleko sme sa na tejto ceste dostali. V ideálnom svete by sme sa možno stretávali len so sebavedomými ľuďmi, a teda takými, ktorí si uvedomujú svoju hodnotu a pre ktorých sebaláska nie je cudzí pojem. V takom svete však nežijeme a dovolím si odporučiť, aby každá žena nahliadla do svojho vnútra a spýtala sa samej seba, v akom štádiu sebalásky sa práve teraz nachádza,“ pripomína Katka. Zároveň radí, ako by sme mali s posilňovaním nášho sebavedomia začať. „Najdôležitejšie je prijatie samej seba a uvedomenie si toho, že najbližšia pomocná ruka je tá moja. Rovnako potrebné je dovoliť si mať sama so sebou súcit a podľa toho k sebe pristupovať. To môže náš život pozitívne „prekalibrovať“.“ Podľa Kataríny by sme mali poznať tak svoje dary, ako aj slabé stránky a nebáť sa byť také, aké naozaj sme. Mať na pamäti, že naším cieľom nie je zapáčiť sa každému, ale veriť v seba a v to, čo dokážeme.
„Na pracovných rokovaniach som sa stretávala s mužmi, ktorí za schôdzkou hľadali viac než len obchodné informácie.“
Ženy so štýlom
Pred ôsmimi rokmi sa Katarína rozhodla spojiť ženy, aby spoločne začali svojou prácou, príkladom a vzájomnou pomocou medzi sebou posilňovať sebavedomie žien a byť si vzájomnou inšpiráciou. Je presvedčená, že je to krok k tomu, aby sa zmenil pohľad na ženy v spoločnosti. Založila komunitu Ženy so štýlom. Verí totiž v silu a potenciál žien. „Zámerom je pohnúť spoločnosť správnym smerom, cez definovanie slabých miest v životoch žien a nachádzanie reálnych riešení,“ vysvetľuje Katarína, ktorá v tejto súvislosti pripomína slová jednej z najznámejších feministických umelkýň mexickej maliarky Fridy Kahlo. „Zamiluj sa do seba, do života, a potom do koho chceš.“
Foto: Shutterstock
