Médiá sú tých správ plné každú chvíľu. „Žiaci sa nevedeli dočkať prázdnin, nahlásili na škole bombu… Polícia si prišla po 14-ročného páchateľa priamo do školy, hrozil bombovým útokom! … autorom telefonátu s hrozbou uloženia bomby v budove školy bol 13-ročný žiak ôsmej triedy tejto školy…“ Je za tým frajerina alebo strach z toho, čo žiaka na hodine čaká? A ak áno, je taký veľký, že mu stojí za zahrávanie sa so zákonom?
Nie tak dávno zverejnený výskum ukázal, že až tretina detí výrazne horšie zvláda stres zo školy, a to až do tej miery, že sa fyzicky nedokážu sústrediť. Dáta z genetických analýz ukazujú, že nemajú takzvaný gén bojovníka, čiže výrazne horšie zvládajú stres zo skúšania v škole alebo na súťažiach. Táto predispozícia vedie k automatickému zvýšeniu adrenalínu v náročnej situácii a k reálnej strate kontroly. Ale strach a úzkosť z toho, čo ich na vyučovaní čaká, sa nevyhýbajú ani tým ostatným. Ako vysvetľuje psychologička z online platformy ksebe.sk Lenka Jurčová, strach zo školy je často spojený s obavou zo zlyhania. „Deti sa boja, že dostanú zlú známku alebo nesplnia očakávania dospelých. Tento strach môže mať obrovské rozmery, pretože vnímajú, že ak neuspejú, stratia náklonnosť svojich rodičov alebo učiteľov,“ vysvetľuje s tým, že aj rodičia môžu nevedomky prispieť k tomu, že deti začnú vnímať školu ako ohrozenie. Časté vyčítanie alebo hnev v reakcii na zlé výsledky dieťaťu dávajú signál, že jeho hodnota závisí od výkonu. „Tým, že dieťa cíti, že ak neuspeje, môže prísť o lásku a podporu, začína vnímať školské úlohy ako niečo extrémne ohrozujúce,“ dodáva psychologička.
„Ak dieťa vníma školu ako extrémnu hrozbu, môže sa uchýliť k nebezpečným činom, aby sa vyhlo tejto situácii.“
Vystresované deti sú často choré
Mnohé deti nevedia alebo nechcú otvorene hovoriť o svojom strachu zo školy, no rodičia môžu spozorovať určité varovné signály. Ako uvádza psychologička, stres sa často prejavuje na fyzickej úrovni. „Najčastejšie deti pociťujú bolesti hlavy alebo brucha. Ale môžu sa tiež vyhovárať na iné zdravotné problémy, aby sa vyhli škole,“ vysvetľuje. Podobné prejavy potvrdzuje aj pediatrička MUDr. Kristína Žákovičová z PharmaMKL, ktorá zdôrazňuje, že dlhodobý stres môže viesť k oslabeniu imunitného systému dieťaťa. „Deti, ktoré sú vystavené veľkému stresu, častejšie trpia ochoreniami, ako sú respiračné problémy či kožné ochorenia. Preto je dôležité sledovať, či sa u dieťaťa nevyskytujú tieto príznaky v spojitosti so školou,“ hovorí s tým, že stres ako taký nie je zlý. V prípade, že jeho miera je primeraná, funguje ako dobré palivo. „Pomáha nám lepšie sa sústrediť, podávať lepší výkon a viac vydržať. Nadmerný stres je však devastujúci.“
„Strach detí môže mať obrovské rozmery, pretože vnímajú, že ak neuspejú, stratia náklonnosť rodičov alebo učiteľov.“
Radšej bomba ako písomka
Jedným z alarmujúcich príznakov, že školský strach dosiahol extrémnu úroveň, je, keď dieťa začne uvažovať o radikálnych krokoch, aby sa vyhlo škole. Psychologička upozorňuje, že strach zo školy môže deti naozaj priviesť k tomu, že urobia niečo, čo by inak nepovažovali za prijateľné, napríklad nahlásiť bombu, aby sa vyhli písomke. „Ak dieťa vníma školu ako extrémnu hrozbu, môže sa uchýliť k nebezpečným činom, aby sa vyhlo tejto situácii,“ vysvetľuje. Takéto správanie nie je len o túžbe uniknúť zo školy, ale často je to volanie o pomoc. Dieťa, ktoré sa cíti ohrozené alebo nevypočuté, môže používať takéto drastické metódy, aby získalo pozornosť a riešilo svoje problémy.
Ako majú rodičia pomôcť?
Najdôležitejším krokom je vytvoriť doma prostredie, kde dieťa cíti podporu a bezpečie. Podľa psychologičky by rodičia mali s deťmi pravidelne komunikovať a pýtať sa ich, ako sa cítia. „Nemali by bagatelizovať strach dieťaťa ani ho kritizovať za to, že niečo nezvládlo. Namiesto toho by mali byť zvedaví a pátrať po tom, čo dieťa naozaj prežíva,“ radí. Pediatrička v tejto súvislosti dodáva, že je dôležité, aby rodičia nepodporovali nadmerný tlak na výkon. „Ak dieťa cíti, že jeho hodnota závisí od známok, stres len narastá. Rodičia by mali podporovať dieťa v tom, aby sa snažilo, no zároveň by nemali tlačiť na dokonalosť,“ hovorí. Okrem emocionálnej podpory je podľa nej dôležité podporiť aj fyzické zdravie dieťaťa. Žakovičová odporúča dostatočný spánok, pestrú stravu a pravidelný pohyb, ktoré pomáhajú znižovať úroveň stresu. „Šport a fyzické aktivity sú skvelým antistresovým nástrojom. Okrem toho by rodičia mali dbať na to, aby dieťa malo dostatok času na oddych a zábavu. Detskému organizmu pomáha ľahšie sa vyrovnávať so stresom aj užívanie omega mastných kyselín. Už len podávaním doplnkov výživy s omega kyselinami môže podporiť lepšie učenie a celkové zdravie svojich detí, a to aj v podobe lepších školských výsledkov,“ dodáva pediatrička.
Základom je prevencia
Ako vysvetľuje psychologička Jurčová, rodičia by mali deťom pomáhať budovať sebavedomie a vieru v to, že dokážu zvládnuť aj náročné situácie. „Zároveň by deti mali vedieť, že aj keď sa v škole stane niečo zlé, vždy majú niekoho, na koho sa môžu obrátiť.“ Detská lekárka k tomu pridáva aj dôležitosť sledovať fyzické zdravie potomkov a v prípade dlhodobých problémov vyhľadať odbornú pomoc. Strach zo školy je totiž vážny problém, ktorý môže mať ďalekosiahle následky, ak sa nerieši včas.
„Dieťa, ktoré sa cíti ohrozené alebo nevypočuté, môže používať drastické metódy aj na to, aby získalo pozornosť a riešilo svoje problémy.“
A čo škola?
Podľa výskumu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského vznik strachu u detí ovplyvňuje najmä prístup a osobnosť učiteľa. Nejde však o jediný faktor. V danom prieskume sa 45 % žiakov bálo školy aj pre svoju vlastnú nepripravenosť. Žiaci pociťovali obavy zo študijných neúspechov, mali strach zo sociálnych interakcií v škole, ako je komunikácia so spolužiakmi, strach z rozprávania pred celou triedou, strach z učiteľov, problémy v komunikácii s učiteľmi, obavy z kritiky, pocit menejcennosti pred autoritami. Vytvoriť bezpečné prostredie pre deti v školách je preto aj výzvou novej kutikulárnej reformy. Tá nemení len samotné vzdelávanie, ale aj prístup a komunikáciu pedagógov, školských psychológov, špeciálnych pedagógov, ktorí musia reflektovať na nové potreby detí v modernej digitálnej dobe, kde sa alarmujúco vyskytujú negatívne javy ako depresie, strach či úzkostí u detí. „Náš projekt Mapa školského know-how ponúka školám online kurzy s odborníkmi, ktoré sa zameriavajú práve na spomínané problémy detí. Vďaka kurzu prevencie šikanovania môžu školy vytvoriť bezpečné prostredie pre žiakov, kurz školského podporného tímu zase pomôže na školách vytvoriť prostredie, kde sa každý cíti príjemne a bez ohrozenia, kurz depresie u dieťaťa zase poradí rodičom aj škole, ako pristupovať k ďalšiemu častému problému,“ hovorí Ján Machaj, riaditeľ Neziskovej organizácie Edulab, a dodáva, že je nesmierne dôležité, aby deti mali vytvorené bezpečné a láskyplné prostredie, kde môžu o svojom prežívaní hovoriť.
Foto: Shutterstock
