Zahoďte obavy, hovorte životu áno!

Tento návod sa vám hodí, keď sa vaša hlava väčšmi zameriava na to, čo sa môže stať, na­miesto toho, aby uvažovala nad tým, čo by ste mohli podniknúť.

ČO POTREBUJETE

Posvietiť si na sebanapĺňajúce proroctvo. Ro­biť si obavy nie je vaše vedomé rozhodnutie, ale môže sa z toho stať zvyk, ktorý vám zneprí­jemňuje život. Výstižne to vystihol Henry Ford, keď vravieval, že ak si veríte, že niečo dokážete, alebo si myslíte, že niečo nezvládnete, vždy máte pravdu. Vaša nervová sústava nedokáže odlíšiť objektívne zažitú skúsenosť od subjektívneho zážitku. Takže katastrofický film vo vašej hlave funguje ako reálny zážitok.

Odpovedzte si na tieto otázky: Aké scenáre si vy­rábate najčastejšie? Akého protagonistu v nich hráte? Kto to celé režíruje? Ako to sníma kame­ra? Čo sa stará o dramatické zvraty? Ako sa to končí?

Ste s tým takto spokojní, alebo potrebujete do tvorby svojich scenárov vstúpiť a niektoré scény zásadne zmeniť?

TAKTO SA TO PODARÍ

Nový pohľad na starosti a obavy vás odbremení od nepotrebných myšlienkových pochodov spotrebúvajúcich energiu navyše.

Neverte všetkému, čo si myslíte.
Myslenie je skvelý nástroj, ale nepodľahnite prehnanému premýšľaniu! Opýtajte sa: „Je pravda, čo si myslím?“ Napíšte si argumenty za aj proti a získajte odstup.

Trochu znecitlivenia neuškodí.
Nahnevaný muž prišiel za zenovým majstrom a sťažoval sa na manželku. Majster mu poradil, aby svoje vnútro naplnil nenávisťou a potom sa sám seba opýtal, či sa cíti lepšie. Necítil, a tak sa svojho hnevu úplne vzdal.

Vaša úzkosť sa môže stať vaším najlepším učiteľom.
Zažívate strach? Pýtajte sa, čo vám chce povedať. Z čoho váš strach pramení? Je to niečo, na čo máte dosah? S tým viete niečo urobiť. Tam, kde dosah nemáte, hľadajte spôsob, ako to akceptovať a prijať.

Naplno vnímajte život.
Ustráchaná myseľ je zvyknutá vidieť iba to negatívne a ignoruje zvyšok života. Matka príroda totiž ľuďom vďaka evolúcii prepožičala sklon pamätať si viac negatívne veci. Našťastie môžete mozog trénovať, aby si všímal každodenné maličkosti.

Zrevidujte svoj hodnotový systém.
Život je dar a vďaka tomuto uvedomeniu sa môžete uvoľniť a užívať si život aj v jeho zdanlivo všednej, každodennej podobe.

Ak chcete Boha rozosmiať, plánujte.
Ako často sa snažíte mať pod kontrolou budúcnosť, ktorú nemôžete predvídať? Vedeli ste pred piatimi rokmi, ako sa svet zmení a čo vám prinesie?

Pozor na to, ako pomáhate.
Majte na pamäti varovanie Georgea S. Clasona: „Ak túžiš pomôcť svojmu priateľovi, urob to tak, aby si nezobral jeho starosti na vlastné plecia.“

VARIÁCIA

Vyjasňovacie otázky urobia jasno v chaose, ktorým mozog získava prevahu. Séria sebaspytovacích a sondujúcich otázok vám pomôže vyhodiť z hlavy spleť myšlienok, ktoré sa okolo vašich obáv namotali. Spletenina zastiera výhľad, vytvára pretlak a nahovára vám, že to lepšie nebude.

Ako veľmi je pre vás dôležité to, čoho sa starosť týka? Akú to má pre vás hodnotu? Nakoľko má zmysel zaoberať sa touto obavou a investovať do nej energiu?

Nakoľko môžete ovplyvniť to, čoho sa starosť týka? A môžete na to aktívne pôsobiť? Ak nie, ako viete prijať to, že na to dosah nemáte?

Nastala pravá chvíľa, aby ste do situácie aktívne vstupovali a začali ju riešiť a nejako s ňou pracovali? Nepovedie to k škodám namiesto úžitku?

Aký je váš cieľ, zámer, motív? K čomu smerujete a podľa čoho spoznáte, že ste starosť odstránili a problém zvládli?

TIP NAVYŠE

Podľa odhadu psychológov asi 95 percent všetkých starostí, ktoré v živote očakávate, sa nikdy v skutočnosti nestanú! Alebo podľa skúsenosti Winstona Churchilla: „Keď sa pozerám na všetky tie starosti, spomeniem si na príbeh starého muža, ktorý na smrteľnej posteli povedal, že v živote mal veľa problémov a väčšinu takých, ktoré sa nikdy nestali.“

Starosť je myšlienka, ktorej sila spočíva v podfarbení emóciami a smerovaním do budúcnosti. A je na vás, aký postoj k nej zaujmete – môžete ju vyživovať alebo nechať hladovať.

Starosti sú užitočné, pretože mobilizujú k akcii, vzbudzujú váš záujem, zaisťujú prežitie – keď sú v primeranej miere. V tej ich udržiavate vy svojím proaktívnym postojom.

RECEPT NA PESTOVANIE NÁDEJE

Tento návod sa vám hodí, keď chcete, aby vo vašom živote do popredia vystúpila nádej ako kľúčová esencia dobrého života.

ČO POTREBUJETE

Pestovať nádej ako vnútorný postoj a vôľu k pozitívnej orientácii v živote, schopnosti ho­voriť životu „áno“ za všetkých okolností.

Nádej zahŕňa širokú škálu emócií, ako je ra­dosť, zanietenie či vzrušenie. Nejde však iba o prázdne nerealistické nadšenie svojou víziou. Nádej je kombináciou srdca a rozumu. Psy­chológ Shane J. Lopez opisuje nádej ako zlatú strednú cestu medzi eufóriou a strachom. Je to miesto, kde sa transcendencia stretáva s rozu­mom a obozretnosť s nadšením.

Nádej je úplne niečo iné ako obyčajné želanie či takzvané pozitívne myslenie. Nestačí len pohodlne sedieť, mať pozitívne myšlienky a silno si priať, ako by mala vyzerať vysnívaná práca, bývanie, partner…

Bez nádeje sa nedá pripravovať plán a stratégia ako niečo dosiahnuť. Než sa želanie premení na nie­čo hmatateľné, živí ho predstava, že je to možné a dosiahnuteľné, čo sa premieta do motivácie.

„Myslenie s nádejou“ je proces, ktorý má dve dôležité zložky: dôveru v schopnosti nájsť cestu k cieľu a vôľu po nej ísť.

Výskumy naznačujú, že o tom, či máte alebo ne­máte nádejné myslenie, rozhodujú viac skúsenos­ti z vášho detstva než vaše gény. Deti, ktoré zaži­li dobrý, vrelý a autentický vzťah s rodičmi, mali na rozvíjanie nádeje vhodné podmienky. Rozhodu­júce bolo tiež to, ako dospelí v blízkosti detí rieši­li svoje problémy pri dosahovaní cieľov. Poskytli im tak schému, ako k prekážkam pristupovať, a je predpoklad, že budú mať rozvinutú vyššiu mieru nádeje než deti, ktoré nezažili človeka, s ktorým by mali vrúcny, láskyplný vzťah. To výrazne zasiahlo do ich postoja k nádeji, ktorý bude oslabený.

TAKTO SA TO PODARÍ

Pri cieľavedomom zvyšovaní vlastných kapacít pre nádej sa viete zamerať na toto:

• Nájdite si aspoň jednu vec, ktorá vás naozaj zaujíma, a venujte jej plnú pozornosť, energiu a čas. Nech by to bolo čokoľvek, rozhodujúce je, že to má čaro pre vás.
• Pri stanovovaní cieľov sa uistite, že sú skutočne vaše a nie niekoho iného, kto vám ich podsunul. Vtedy s nimi neviete byť úplne stotožnení, čo sa premietne do pochybností.
• Na premýšľanie a debatovanie o svojich plánoch si vyberte niekoho, o kom viete, že je to osoba vysokej nádeje, ktorá vás podporí a prenesie na vás svoje uvažovanie.
• Vytvárajte si vždy aj alternatívne cesty vedúce k vašim cieľom. Počítajte s tým, že vaša trajektória nebude priamočiara. Aj cesta s odbočkami sa ráta.
• Keď zvolená cesta k cieľu nefunguje, neobviňujte sa. Poznanie, aká cesta zafunguje, je učiaci sa proces, ktorý vám pomôže nachádzať tú správnu cestu pre vás.
• Pri stanovovaní dlhodobých cieľov si nastavte méty, aby ste si mohli zadeliť snaženie do jednotlivých krokov. Na začiatok stačí začať prvým krokom a vykročiť.
• Keď na vybratú cestu k cieľu potrebujete nejakú zručnosť, pustite sa bez otáľania do jej osvojovania.
• Povzbudzujte sa emočne podpornými tvrdeniami a hovorte si, že to dokážete, lebo chcete!
• Oceňujte a chváľte sa za svoje úspechy. Pestujte si pozitívny sebaobraz, zvelaďujte sebaúctu a sebahodnotu.
• Uvažujte aj o potenciálnych prekážkach a majte pripravené záložné plány, ako ich prekonať.
• Pripomínajte si často svoje minulé úspechy, ideálne je, ak ich máte spísané na listine úspechov. Keď sa vám nedarí, čítajte si, ako ste už mnohé veci zvládli a čo vám k tomu pomohlo.
• Užívajte si cestu k cieľu rovnako radostne ako stav, keď ste už cieľ dosiahli. Samotné vykračovanie je hodnotné a zmysluplné – vytvára z vás človeka, ktorý prekračuje svoje limity.
• Nádej má skvelú pozitívnu vlastnosť – je nákazlivá. Máte jej dosť na rozdávanie – zverejnite svoj príbeh, podporujte iných, nech si veria, pomáhajte, keď viete. Energia sa vám bude v znásobenej podobe vracať späť.

VARIÁCIA

Resuscitácia nádeje

Na vytvorenie podmienok k nádejnému snaže­niu si nestačí len správne zvoliť cieľ. Potrebné sú aj schodné kroky, ktoré k tomuto cieľu povedú. Tie závisia od etapových cieľov vedúcich k cel­kovému (konečnému) cieľu.

Nádejné snaženie má tri základné princípy:

Konanie musí byť cieľavedomé – viete, čo chcete, aj na čo vám to bude.

Myslenie sa potrebuje zameriavať na možné spôsoby a cesty k vytýčenému cieľu.

Zdroje motivácie musia mať energetizujúce pôsobenie, čo dosiahnete tým, že máte čo naj­konkrétnejšiu predstavu o budúcich výhodách toho, čo dosiahnete.

Vašou úlohou je konštruktívne vnímať situáciu, v ktorej sa nachádzate, preskúmať vplyv situač­ných faktorov a v sebareflexiách si vyjasniť dispo­zície svojej osobnosti. Potrebujete brať do úvahy aj priepasť medzi tým, kde sa nachádzate a kde chce­te byť. Bez série krátkodobých cieľov, ktoré vám pomáhajú priepasť premostiť, nemá význam cez ňu skákať. Ako jednorazové riešenie to môže byť dobré, ale pre opakovaný presun ponad priepasť je efektívnejšie postaviť most.

Pri plánovaní a hľadaní toho, ako, kedy a kde môžete jednotlivé kroky začleniť do svojho živo­ta, sa zvyšuje pravdepodobnosť na úspešné vybu­dovanie mosta. Neraz to bez prípravy vhodných možností a záložných plánov nie je možné.

TIP NAVYŠE
Chcete si overiť, či patríte medzi ľudí s vysokou mierou nádeje? Keď je pre vás takýto postoj charakteristický, vyznávate tieto štyri základné presvedčenia:

• Budúcnosť bude lepšia ako súčasnosť.
• Je vo vašej moci, aby sa tak stalo.
• Existuje mnoho ciest k naplneniu mojich cieľov.
• Ani jedna nie je bez prekážok.

Foto: pixabay, unsplash