Každé tretie dieťa nastupujúce do školy má nejakú ortopedickú chybu. Ako ju včas rozpoznáte a čo môžete urobiť pre to, aby dieťa za sebou nechávalo stopy svedčiace o zdravom vývoji jeho nôh?
S jednou z najčastejších a najskôr diagnostikovateľných ortopedických chýb sa môžeme stretnúť už krátko po narodení dieťaťa – ide o vývojovú bedrovú dyspláziu (laicky povedané ide najčastejšie o nedorastené „jadierka“ v jamke bedrového kĺbu). Príčina vzniku tejto chyby nie je celkom jasná. Istý je však podiel dedičnosti, svoju rolu môžu zohrať uloženie plodu v maternici, predčasný pôrod alebo endokrinné poruchy. Častejšie sú postihnuté dievčatá a prvorodené deti. „Vývojová bedrová dysplázia sa vyskytuje relatívne často. Od 80. rokov minulého storočia však žijeme v ére včasnej sonografickej diagnostiky tejto choroby, preto pri včasnom postavení diagnózy a teda skorom začatí liečby vyliečime absolútnu väčšinu prípadov konzervatívne,“ hovorí ortopéd MUDr. Petr Chládek.
Noha prekonala počas evolučného vývoja celý rad zmien. Palec bol pôvodne oddialený od ostatných prstov, avšak postupne stratil úchopovú schopnosť a priblížil sa k ostatným prstom, ktoré sa skrátili, päta sa rozšírila a zmohutnela. Z pôvodne plochej nohy chôdzou po nerovnom teréne vznikla noha s pozdĺžnou a priečnou klenbou. Pozdĺžna klenba je tvorená dvoma oblúkmi – vnútorným a vonkajším, priečna klenba je daná vyklenutím prednej časti nohy medzi hlavičkami záprstných kôstok.
Miesto nohy placka
„Zo získaných chýb, ktorých je celý rad, by som spomenul statické chyby dolných končatín – detské plochonožie, kolená do X a s tým súvisiaci takzvaný guľatý chrbát. Tieto chyby nebývajú, našťastie, príliš závažné a ak nedôjde k spontánnej úprave, redresné (nápravové) rehabilitačné cvičenia väčšinou postačia. Na vzniku a rozvoji týchto chýb sa nepochybne podieľajú stravovacie návyky a znížená pohybová aktivita detí,“ vymenúva ortopéd. Pozdĺžne plochá noha vzniká sploštením vnútornej pozdĺžnej klenby, pri ktorom stojí päta dlhodobo vo zvýšenom vbočenom postavení. Pokles nožnej klenby sa prejavuje zvýšenou únavou nôh, pálením a niekedy až tupou bolesťou na prednej strane predkolenia a pozdĺž predného svalu holenného. U detí, ktoré majú pozdĺžne plochú nohu, sa môže vysledovať ďalšia chyba – vbočená päta. Nie je ťažké ju zaznamenať – dieťa s vbočenou pätou dokáže nové topánky totálne odrovnať za niekoľko týždňov. Pri pohľade zozadu vidíte, že dieťa akoby chcelo chodiť po vnútornom členku.
Väzy nohy pomáhajú zachovať nožnú klenbu, ale hlavnou silou, ktorá túto klenbu udržuje, je správne napätie svalov. Nožné klenby umožňujú stlmenie nárazov pri chôdzi a behu a priečna klenba chráni pred preťažením a poškodením mäkké štruktúry prednej časti nohy, cievy a nervy. Klenba nohy i jej tvar sú individuálne rozdielne vplyvom dedičnosti i rôzneho zaťaženia počas života. Noha je historicky stavaná na chôdzu po nerovnom teréne, čo stimuluje svalovú činnosť.
Vysoko a tesne
Vysoká noha patrí medzi vrodené defekty. Táto chyba sa dá diagnostikovať až vo včasnom školskom veku. Ako možno poznať z názvu, ide o extrémne vyklenutie pozdĺžnej klenby, pričom predná priečna klenba je obvykle znížená. Ľahšia podoba tejto chyby – vysoký priehlavok – je v populácii pomerne častá. U dievčat od 7 rokov dokonca počet zvýšených priehlavkov prevyšuje počet plochých nôh! Vbočený palec je síce podmienený dedičnou dispozíciou, na jeho rozvoji sa však môže podieľať i rad vonkajších príčin – a nie sú to len nevhodné topánočky. „Napríklad pri nosení tesných pančucháčov a ponožiek sa palec na nožičke vychyľuje a stále viac prikláňa k ostatným prstom. Pri ťažších chybách sa palec dokonca podsúva pod ostatné prsty,“ vysvetľuje doktor Chládek. Deformity prstov sú stále častejším dôvodom na návštevu ortopéda. Ťažkosti, napríklad vbočený malíček, sa zhoršujú používaním nevhodnej obuvi, najčastejšie krátkej alebo nadmerne špicatej. Dvojitá päta, „ostroha“ alebo výrastky na chrbte nohy vznikajú trvalým tlakom v miestach, kde je kosť pokrytá iba kožou so slabou vrstvou podkožia. Okostica sa dlhodobému dráždeniu bráni nadprodukciou kostného tkaniva a na chrbte nohy sa potom často tvoria výrastky. Tieto „ozdoby“ nie sú dnes zďaleka záležitosťou dospelých – výrazne ich pribudlo kvôli hitu posledných rokov, kolieskovým korčuliam. Mnohé deformity sa môžu prejaviť až o veľa rokov neskôr a neostáva len pri bolestiach nôh – kvôli nesprávnemu pohybu a postaveniu dolných končatín trpí i zvyšok tela!
Hry s nožičkami
Ako predísť ortopedickým ťažkostiam? Správne zvoleným cvičením, striedaním povrchov na chôdzu, prechádzkami po nerovnom teréne s rôznou mäkkosťou. Miniatúrnu pláž môžete ratolestiam zariadiť i v obývačke: stačí nasypať do veľkej škatule alebo lavóra riečny piesok alebo malé okruhliaky a z času na čas nechať dieťa prejsť v tomto teréne. Hrajte hry s nožičkami – zahrajte sa napríklad na premiestňovanie handričiek či ponožiek pomocou nôh, váľanie balónika chodidlom, masírovanie nožičiek, plávanie, šteklenie…
Topánky, topánky, topánočky
Pokiaľ chcete dieťaťu zabezpečiť čo najlepšie vstupné (obrazne i doslova) podmienky do života, mali by ste mu poskytnúť čo najviac podnetov k svalovej činnosti. Chôdza po rovnom teréne k tomu veľmi neprispieva. Väzy pri trvalom jednotvárnom prepínaní povoľujú, vyťahujú sa a znižuje sa nožná klenba. A cesta k plochej nohe sa začína… „Po tvrdých rovných dlážkach je rozhodne žiaduce chodiť v ortopedicky vhodnej obuvi, ktorá tiež zaistí vhodnú mikroklímu pre nohu. Obuv v našej civilizácii formuje budúci tvar nohy, nie protisklzová ponožka,“ upozorňuje ortopéd. A ako také správne topánočky vyberať? Dôležitá je kvalita materiálu. S rastúcim vekom je tiež dôležité dbať na to, aby topánočka mala okrem pohodlného vnútrajška i pevný opätok. Dieťa by malo mať v topánke 10 až 15 mm priestoru pred prstami, aby sa noha mohla správne vyvíjať. Číslovanie topánok sa líši podľa výrobcu. Najlepšou stratégiou je preto nožičku dôkladne premerať a topánku vyskúšať. Topánočky do špičky nechajte rovno v obchode, neposkytnú dieťaťu dostatok miesta pre prsty. Obuv by mala byť ľahká a ohybná, aby s detskou nohou spolupracovala. A žiadne dedenie! Každé dieťa, i keď je z rovnakej rodiny, má nožičky individuálne tvarované. Nezabudnite na pravidelné kontroly veľkosti: u batoliat raz mesačne, u predškolákov a mladších školákov každé 2 až 3 mesiace – platí tu pravidlo: čím menšie dieťa, tým častejšia kontrola.
Prevencia od narodenia
Na predchádzanie ortopedickým chybám nie je nikdy dosť skoro: s trochou zveličenia by sa dalo povedať, že s prevenciou je vhodné začať už v okamihu, kedy dieťatko príde na svet. Kým bude mať pätnásť, dá sa toho stihnúť veľa – či už naučením správnych pohybových návykov, výberom kvalitných topánok, stoličky na sedenie, aktovky do školy a tiež voľbou vhodných pohybových aktivít. Len čo sa však potomok začne sťažovať na bolesti kolien, hlavy, chrbta alebo piat, hrbí sa pri stole i postojačky, či má chybnú chôdzu a postoj, prestáva všetka zábava a je čas na návštevu detského ortopéda.
3 otázky pre doktora
Aká ťažká má byť školákova aktovka?
Niekoľko kilogramov, samozrejme, primerane jeho veku a telesnej konštitúcii. Záleží tiež na kvalite spracovania školskej tašky a spôsobe nosenia.
Ako sa liečia ortopedické chyby?
Ak rozšírime túto otázku na ortopedické choroby, potom, samozrejme, prevažuje liečba konzervatívna. Veď skoro každý z nás je ortopedickým pacientom – neexistuje zdravý človek, len nedostatočne vyšetrený pacient. Najúčinnejšie, ale tiež najmenej obľúbené sú režimové opatrenia; ide o to zmieriť sa s možnosťami vlastného pohybového aparátu a rozvíjať ich rozumným spôsobom. Pri štrukturálnych chybách pohybového aparátu však v súčasnosti jednoznačne prevažuje liečba invazívna, chirurgická.
Štvorročný capart a hokejový tréning, päťročná slečna a krasokorčuľovanie… nie je v tomto veku na pretekársku kariéru príliš skoro?
Rodičov budúceho Jaromíra Jágra či Hanky Maškovej ťažko presvedčíte, aby poslali dieťa do Sokola a s korčuľami vyčkali po základnej športovej príprave až na školský vek. Nie sú to však nohy, ktorým orientácia na výkonnostný a vrcholový šport v ranom veku prekáža najviac.
foto: Unsplash
