Pokiaľ sa stretnete s pojmom imunomodulátory, zrejme už dobre viete, že ide o látky ovplyvňujúce funkcie imunitného systému.
Imunomodulátory môžu byť rozličného pôvodu, môžu sa odlišovať chemickou stavbou i mechanizmom účinku, ktorým imunitu ovplyvňujú. Využívajú sa preventívne i terapeuticky k nastaveniu imunitných funkcií na žiaducu úroveň, od ich podpory (imunopotenciácia, imunostimulácia, imunoreštaurácia), hlavne pri infekčných ochoreniach, až po ich potlačenie (imunotolerancia, imunosupresia) napr. pri transplantáciách.
Niektoré látky s imunomodulačnými účinkami však majú určité nevýhody. Buď pôsobia len na niektorú zo zložiek imunitného systému, alebo vykazujú iné nežiaduce vlastnosti, kedy môžu dokonca zhoršiť priebeh niektorých autoimunitných alebo chronických chorôb. K bezpečným a účinným imunomodulátorom patria betaglukány a nukleotidy. Sú to látky chemicky celkom rozdielne a aj imunitný systém ovplyvňujú úplne odlišnými mechanizmami. Významne prispievajú k udržaniu normálnej funkcie imunitného systému počas infekčného ochorenia, v jeho priebehu i v období rekonvalescencie, po intenzívnom fyzickom výkone (športovci, ťažko pracujúci), podporujú vývoj imunitného systému v detstve a normalizujú jeho funkcie v starobe.
Čo sú betaglukány
V prírode sa betaglukány vyskytujú v najrôznejších konfiguráciách. Sú stavebnou súčasťou stien buniek rastlín, húb, rias, kvasiniek i niektorých baktérií. Primárnymi a tradičnými zdrojmi betaglukánov na imunomodulačné účely sú v euroamerickej oblasti zymosan z droždia, obilniny a morské riasy. V ázijskej oblasti to sú hlavne huby (šiitake, maitake, reiši) a morské riasy.
Ako betaglukány fungujú imunoregulačne
Pretože betaglukány predstavujú fylogeneticky vysoko konzervované bunkové štruktúry, naučili sa ich živočíchy za stámilióny rokov evolúcie rozpoznávať ako „cudzie“, teda potenciálne nebezpečné. Len čo sa dostanú do vnútorného prostredia organizmu, ihneď vyvolajú proti sebe imunitnú odpoveď. Znamená to, že schopnosť rozpoznávať betaglukány ako potenciálne patogénne znaky je zakódovaná u všetkých živočíchov od bezstavovcov až po človeka. Imunitný systém ich rozpoznáva špecifickými receptormi, ktoré sa nachádzajú na povrchoch imunokompetentných buniek (hlavne makrofágov).
Po väzbe molekuly betaglukánu na bunkové receptory sa okamžite aktivuje celý imunitný systém. Stimuluje sa produkcia regulačných protizápalových molekúl (cytokínov a interferónov), čo vyústi do zvýšeného pohlcovania (fagocytózu) a zneškodnenie patogénnych mikróbov, vírusov aj iných cudzorodých látok. Zároveň dochádza k tvorbe špecifických ochranných protilátok a toto všetko je podmienené dostatočným prívodom nukleotidov. Konečným dôsledkom imunomodulácie betaglukánmi je zvýšenie účinnosti antiinfekčnej i protinádorovej imunity.
Preukázalo sa tiež, že betaglukány zachycujú voľné radikály vyvolávajúce nádorové bujnenie a znižujú vedľajšie účinky radiačného poškodenia a chemoterapie (podpora krvotvorby). Ako vláknina upravujú črevnú mikrobiálnu skladbu a podporujú regeneráciu črevnej výstelky.
Zasahujú aj priaznivo do ďalších, neimunologických regulačných pochodov a znižujú poškodzujúce následky fyzickej i psychickej záťaže, a tiež záťaže spojenej s dopadom znečisteného životného prostredia.
Betaglukány sa podávajú ako potravinové doplnky, v niektorých prípadoch aj intravenózne. Sú tiež súčasťou mnohých bežných kozmetických prípravkov (udržujú optimálnu vlhkosť pokožky a pôsobia protizápalovo). Betaglukány nie sú toxické, nevyvolávajú alergiu ani nemajú iné vedľajšie účinky.
Čo sú nukleotidy
Nukleotidy predovšetkým obsahujú jadrá buniek a bunkové organely (hlavne v mitochondriách) ako základné stavebné kamene nukleových kyselín DNA a RNA. Ako nukleosidy sú súčasťami ďalších metabolicky aktívnych látok, najmä koenzýmov, a tiež sa zúčastňujú mnohých ďalších reakcií.
Ako nukleotidy fungujú imunoregulačne
Nukleotidy obsiahnuté v potravinách (najmä v mäse a strukovinách) sa označujú tradične ako dietárne nukleotidy (dNT). Nie je to tak dávno, čo bolo dokázané, že dNT sú dôležitou a z mnohých hľadísk nenahraditeľnou zložkou našej výživy. Organizmus ich využíva z potravy priamo bez toho, aby ich musel vysoko energeticky konštruovať de novo. Sú nenahraditeľné pre celkovú regeneráciu všetkých tkanív (hlavne črevo, koža, pľúcna výstelka, krvotvorba). Pre predstavu, aké vysoké sú nároky na prívod dNT, možno uviesť, že len pri oddychovej regenerácii sa u dospelého človeka počas 24 hodín odbúra a je nahradených okolo 300 g črevných buniek a všetka črevná sliznica sa vymení raz za 3 dni. Potreba nukleotidov ešte vzrastá pri infekčnom ochorení, kedy sa rozvíja imunitná reakcia.
Ak je prívod dietárnych nukleotidov dNT znížený, napr. pri dlhodobo prevažujúcej rastlinnej strave, hladovaní alebo pri ochorení (hlavne na infekčné choroby), ich nedostatok sa prejaví nielen oslabením imunity (najmä antiinfekčné), ale odrazí sa predovšetkým vo funkcii pečeňového tkaniva, srdca a črevného traktu, a u malnutrizovaných (podvyživených) detí oneskorením vývoja centrálneho nervového systému, imunitného systému a celkového rastu. Preto treba, aby v obdobiach rastu a starnutia, infekčného ochorenia a rekonvalescencie bol zabezpečený zvýšený príjem nielen niektorých nutričných zložiek (proteíny, vitamíny, stopové prvky), ale tiež dNT vo forme potravinového doplnku. Toto rovnako platí pre tehotné a dojčiace ženy a pre obyvateľov tých regiónov, v ktorých sa dlhodobo vyskytujú zvýšené množstvá rôznych škodlivín.
Z porovnaní imunomodulačných účinkov betaglukánov a nukleotidov vyplýva, že obe látky podávané vo forme doplnkov stravy majú zásadný význam pre nastavenie správnej funkcie imunitného systému, i keď pôsobia rozdielnymi mechanizmami.
foto:Unsplash
