Naše prababičky by potešilo, keby videli, ako si do debničiek vysádzame aromatické bylinky, aby sme ich mohli používať pri varení. Objavujeme vôňu čerstvej pažítky, ligurčeka, majoránu, kôpru, bazalky či šalvie.
Používaním byliniek na dochucovanie jedla je dodnes známa talianska kuchyňa, ktorá preferuje bazalku, rozmarín či oregano (pizzu bez oregana si dnes už iba ťažko dokážete predstaviť), alebo provensálska. Tá sa preslávila zmesou rozmarínu, bazalky a tymianu, do ktorej sa niekedy pridávajú aj majorán, oregano, ligurček, saturejka či estragón. V domácich zmesiach môžete nájsť aj levanduľu alebo yzop. Dochucovanie pomocou byliniek je výborné aj v tom, že ho možno využiť v detskom stravovaní, v ktorom sa neodporúča používať príliš veľa korenia.
Pestovanie byliniek a ich ďalšie skladovanie je jednoduché. Človek nemusí mať ani malú záhradku s kúskom trávnika, stačí aj zopár obyčajných debničiek na okne či balkóne alebo kvetináč v kuchyni. A tak si môžete aj sami vypestovať svoje obľúbené korenie. Na domáce pestovanie v našom prostredí sa najlepšie hodí bazalka, pamajorán obyčajný, levanduľa, mäta, medovka, petržlen, rozmarín, tymian, žerucha či šalvia.
Ak na dochucovanie pokrmov používate čerstvo odtrhnuté bylinky, mali by ste ich pridávať až na konci varenia, lebo čím kratší čas sa budú variť, tým viac vitamínov si zachovajú.
Sušenie
Bylinky môžete uskladňovať na niekoľko spôsobov. Najjednoduchšie je usušiť ich. Nevýhodou tohto spôsobu skladovania je, že sušené bylinky časom stratia svoju vôňu. Ak chcete bylinky usušiť, treba ich najprv umyť, potom zbaviť vody (nechať odkvapkať či usušiť v papierovej utierke), lístky odtrhnúť od byle a nechať sušiť na papieri. Bylinky je potrebné sušiť na suchom a tmavom mieste, nesmú byť na priamom slnku. Po usušení lístky rozdrvíte, naplníte do pohárov s dobre tesniacim uzáverom a uložíte na tmavom mieste.
Mrazenie
Bylinky možno skladovať aj zamrazením, a to buď jednotlivo, alebo v bylinkových zmesiach. Jednotlivé rastlinky najprv dobre opláchnite, aby ste ich zbavili nečistôt, posekajte najemno a zamrazte v plastovej škatuli či mikroténovom vrecku. Tento typ konzervácie je vhodný napríklad pre mätu, ligurček, petržlenovú vňať a pažítku.
Nakladanie
Bylinkové korenie sa môže pre väčšiu trvanlivosť naložiť aj v oleji (najlepšie olivovom) alebo v octe. Pri tomto spôsobe „skladovania“ možno využiť aj nálev, do ktorého sa bylinky vylúhujú, napríklad do šalátu. Nevýhodou je, že takto možno bylinky uchovať iba dočasne – musia sa síce lúhovať najmenej dva týždne, potom ich však treba začať pomaly spracúvať.
Pri dochucovaní pokrmu treba vedieť, že sušené bylinky sú oveľa silnejšie ako čerstvé, preto ich používame v menšom množstve.
Liečivé účinky bylinkového korenia
Bylinky (okrem toho, že pri varení výborne dochutia jedlo) majú aj liečivé účinky.
Jednou z najpoužívanejších byliniek v kuchyni je určite petržlen. Uvoľňuje črevné plyny, užíva sa na liečbu zápalov močovej sústavy a nedostatočného vylučovania moču, pri poruchách trávenia spojených s nafukovaním, pri črevných kŕčoch, prieduškovom kašli v starobe a pri poruchách menštruácie.
Pažítku poznáme ako aromatickú bylinu, ktorú hojne využívame v kuchyni. Je však tiež plná vitamínov, najmä vitamínu C, pričom obsahuje aj éterické oleje, ktoré upravujú krvný tlak.
Ďalšou v gastronómii veľmi používanou a obľúbenou rastlinou je ligurček, ktorý priaznivo ovplyvňuje zažívanie, zlepšuje trávenie a stimuluje produkciu tráviacich štiav. Je vhodný najmä pre ľudí trpiacich nechutenstvom, s nedostatočnou činnosťou žalúdka a žlčníka. Je aj účinným pomocníkom pri plynatosti a pocite plnosti po jedle.
Ďalšou bylinkou obľúbenou u nás aj napríklad vo Francúzsku je majorán, ktorý urýchľuje a podporuje trávenie zvýšením tvorby žalúdočných štiav, odstraňuje kŕče a upokojuje.
Bylinkou veľmi preferovanou v Taliansku je bazalka, ktorá má priaznivý vplyv na trávenie, lebo stimuluje tvorbu žlče, funkciu žalúdka a látkovej premeny vôbec, pomáha pri plynatosti a žalúdočných a črevných ťažkostiach.
Ďalšou populárnou bylinkou, ktorá pochádza z talianskej kuchyne, je oregano. Posilňuje nervy, zmierňuje prejavy pľúcnych chorôb, podporuje chuť do jedla a môže sa využiť aj pri zápale ďasien či hnačke.
V poslednom čase si získava obľubu žerucha, ktorá je zdrojom vitamínu C, vitamínu B1 a betakaroténu. Všetky tieto vitamíny sú dôležité na posilnenie imunity, vitamín C a betakarotén pôsobia v tele aj ako antioxidanty proti voľným radikálom poškodzujúcim bunky. Žerucha tiež uľahčuje trávenie, pretože podporuje produkciu tráviacich štiav a povzbudzuje činnosť žlčníka a pečene, preto je dobré pridávať ju do tučnejších a ťažkých jedál.
