Nestretli sme sa a nerozprávali prvýkrát a vedela som, že nejdem na stretnutie s niekým zo stránok novín, ktoré dookola plus-mínus opisujú od seba o nej to isté. Vedela som, že sa idem rozprávať s herečkou, ktorá nedostáva jednu ponuku za druhou len tak, za ženou a mamou, ktorá stojí nohami pevne na zemi a zvláda viac, ako vidíme. Napriek tomu ma dokázala prekvapiť – pokojom, pokorou, ženskou silou… Herečka Slovenského národného divadla a aktuálne hviezda seriálu Tomáš a Diana. Diana Mórová skrátka nie je tou, o ktorú režiséri a televízie tak stoja, náhodou. Ona je zárukou, že to, čo vznikne, bude dobré. Lebo je dobrá a je s ňou dobre.
Zlomená ruka ešte nie, ale problémy s chrbticou v puberte už áno.
Bola som prvá výkonnostná gymnastka do dvanásť rokov, no čím som bola staršia, tým bolo zrejmejšie, že som na gymnastiku príliš vysoká. A všetky tie doskoky a premety sa začali podpisovať na mojej chrbtici. Ako som rástla, telo dostávalo stále väčšie rany. Neustále som mala problémy s krížmi, bývala som seknutá. A po nejakej prehliadke u lekára mi bolo zrazu povedané, že už mi neodporúčajú vrcholový šport…
Vtedy prišlo herectvo a dnes už je jasné, že to nebolo žiadne náhradné riešenie, nejaká možnosť B. Naopak, skôr akoby vás to všetko, čo ste robili predtým, malo nasmerovať práve k nemu. Cítite, že ste presne tam, kde máte byť?
Musím povedať, že áno. Keď stojím na javisku, hovorím si, aké je neuveriteľné, že tu a teraz vytváram pocity, ktoré diváci predo mnou prežívajú, že priamo pred nimi tvorím príbeh a mám v rukách zodpovednosť za to, aby sa odohral pred ich očami tak, ako sa odohrať má. Je to neopísateľné. Preto, priznám sa, až nechápem, že niekto, kto raz zakúsil divadlo, dokáže len tak z neho odísť. Pripadá mi to smutné. Viete, keď počas vojny odvádzali fašisti Martina Gregora z Malej scény, tak plakal. On aj všetci kolegovia. Nevedel si predstaviť, že nebude môcť stáť na javisku. Te-raz mladí povedia, ja idem radšej nakrúcať. Vtedy na to, že by kvôli niečomu opustili divadlo, herci ani nepomysleli, a nakrúcali oveľa viac, robili v rozhlase, v televízii, ale nikto nikdy neodišiel z divadla. Museli prísť komunisti alebo fašisti a vyviesť ich odtiaľ nasilu.
Až mám slzy v očiach. Veľmi často sa pýtam starších aj mladších hercov, či sú aj v tejto generácii Machatovia, Dibarborovia, Mistríkovia… Talent možno mnohí majú rovnakí, ale asi mi na nich chýba to, o čom hovoríte…
Oddanosť a pokora. Teraz hráme s Milkou Vášáryovou v Timraviných Deťoch a hneď, ako sme zišli z javiska, mi v zákulisí hovorí: „Som taká šťastná, že s tebou hrám, je radosť sa na teba dívať, tak veľmi si to užívam.“ Doslova ma predbehla, lebo ja som jej chcela povedať to isté. Divadlo je skrátka ako naša druhá rodina, ďalší domov, niečo, čo vás naplní a dodá vám silu. Často práve Milka hovorí – Doma mi je ťažko, ale keď prídem do divadla, je mi dobre…
Teraz musíte napríklad dookola čítať, počúvať a odpovedať na otázky o vzťahu s Tomášom Maštalírom spred dvadsiatich rokov, keďže z vás v novom úspešnom seriáli Tomáš a Diana urobili pár. Neodrádzalo vás to od tej roly?
Jasné, že mi to napadlo, ale bolo mi to jedno. Možno keby to robil iný režisér, tak by som to riešila, ale produkcia Rada Štefanova a Miška Vajdičku bola záruka toho, že to myslia dobre. A to bolo pre mňa dôležité. Obaja s Tomášom sme prešli kastingom, z ktorého sa nám ozvali až po dvoch či troch mesiacoch, že sme vyhrali. Skrátka, zvažovali sa rôzne páry. A režisér nám vtedy povedal, že by bol rád, keby sme to zobrali práve my. Samozrejme, že sme sa o tom s Tomášom rozprávali a povedali sme si, že je to dobré a ideme do toho…
Text: Katarína Alberty Ondrejková, foto: TV JOJ
Celý rozhovor s Dianou Mórovou si môžete prečítať vo 4. čísle časopisu Moje zdravie.
Obsah čísla 4 nájdete – TU.
