Štatistiky hovoria, že neplodnosť na Slovensku zasahuje až 20 percent slovenských párov, čo znamená každý piaty vzťah. Nejde pritom iba o medicínsky problém, ale aj o hlbokú ľudskú skúsenosť, ktorá mení vzťahy, sebahodnotu aj predstavu o budúcnosti. Aké sú podľa gynekologičky MUDr. Michaly Adamec, ktorá sa vo svojej praxi dlhodobo venuje reprodukčnej medicíne, najčastejšie príčiny tohto stavu?
Počet párov s problémom otehotnieť stále rastie. Dá sa zhrnúť, čo sa deje? Čo za to môže?
Kým v minulosti sa pozornosť sústredila predovšetkým na ženy, dnes už je potvrdené, že problémy sú tak na jednej, ako aj druhej strane. U žien ide najčastejšie o hormonálne poruchy, poruchy ovulácie, polycystické vaječníky, endometriózu, problémy so sliznicou maternice či skoršiu menopauzu. A zároveň stúpajúci vek tých, ktoré chcú otehotnieť, zhoršuje kvalitu vajíčok a znižuje šancu na úspešné otehotnenie, preto je dôležitým faktorom čas. U mužov je zase najčastejším problémom znížená kvalita spermií, ich nízky počet alebo znížená pohyblivosť. Niekedy sa však problém počať vysvetliť nedá a hovoríme o idiopatickej neplodnosti, čiže o stave, keď sa nedokáže zistiť konkrétna príčina neplodnosti.
Ako ste spomínali, u žien je kvôli kvalite vajíčok dôležitým faktorom vek, v prípade zníženej kvality spermií však akoby vek nerozhodoval. Trápi čoraz mladších mužov. Prečo?
Príčiny môžu byť genetické, hormonálne, infekčné alebo spôsobené životným štýlom. Na rýchlosť spermií negatívne vplýva fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, toxíny, obezita, vysoké teploty a dlhodobý chronický stres.
Podľa jednej zo štúdií dokonca aj to, ak priveľa športuje…
Áno, škodiť dokážu aj navonok pro spešné činnosti – extrémny šport, vytrvalostné bicyklovanie či iné náročné aktivity, ktoré môžu tiež znižovať tvorbu spermií a hladinu testosterónu.
Na čo by si, naopak, mala dávať pozor žena, keď chce počať zdravé dieťa?
Žena by mala určite dbať na zdrav ý životný štýl – vyváženú stravu, udržiavať si primeranú hmotnosť, mať pravidelný pohyb, mať dostatok spánku a vyhýbať sa toxínom – alkoholu či fajčeniu. Odporúča sa aj užívanie kyseliny listovej tri mesiace pred otehotnením a počas prvého trimestra, a taktiež ďalšie výživové doplnky podľa rád lekára. Stále však platí, že najdôležitejším menovateľom je vek a ovariálna rezerva, čiže počet vajíčok, ktoré žene zostali vo vaječníkoch.
Dnes je však trend uvažovať o materstve v čoraz vyššom veku, nezriedka po štyridsiatke. Ako sa na to pozerajú odborníci?
Treba zdôrazniť, že plodnosť začína po tridsiatom roku klesať postupne a po tridsiatom piatom prudko. Preto je dôležité, aby žena, zvlášť v prípade, že odkladá tehotenstvo na neskôr, poznala svoju plodnosť. Hodnotiť sa dá pomocou hormónu AMH alebo ultrazvuku vaječníkov. Ak žena plánuje tehotenstvo neskôr, môže zvážiť i zmrazenie vajíčok.
Ak sa chceme vyhnúť problémom s otehotnením, kedy je ideálny vek na počatie potomka? Dá sa to povedať všeobecne alebo je to v prípade každej ženy iné?
Najvyššia plodnosť u žien je medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života. Po štyridsiatke je šanca na spontánne otehotnenie približne 5 percent pre väčšinu ženskej populácie. Samozrejme, existujú ženy, ktoré spontánne otehotneli po štyridsiatke a, naopak, ženy pred tridsiatkou, ktorým zlyhali vaječníky – tieto prípady sú však menšinové.
Hovorí sa, že plodnosti neprospieva ani pravidelné užívanie antikoncepcie. Naozaj môže za problémy s otehotnením, alebo, naopak, šetrí zásobu vajíčok na neskôr?
Hormonálna antikoncepcia nezakonzervuje plodnosť, ale ju ani ne poškodí. Po jej v ysadení sa plodnosť obvykle obnoví do 2 – 3 mesiacov.
Má dnes medicína viac možností, ako pomôcť párom bojujúcim s neplodnosťou?
Určite. Pri diagnostike je vždy potrebné zapojiť aj muža – spermiogram je lacný, rýchly a veľmi výpovedný. No práve vek ženy určuje tempo riešenia. Do 35 rokov sa odporúča riešiť tento problém po roku snaženia, po 35. roku už po šiestich mesiacoch a po 37. roku ideálne začať po troch mesiacoch, pretože plodnosť rýchlo klesá. Liečba môže zahŕňať hormonálnu sti muláciu, inseminácie, metódy IVF/ ICSI, chirurgické riešenia či úpravu životného štýlu podľa konkrétnej príčiny.
AKÝ JE ROZDIEL MEDZI IVF A IUI?
V prípade IVF ide o mimotelové oplodnenie, ktoré je ideálnym riešením pri ťažkých formách neplodnosti, keď iné metódy, ako inseminácia – IUI, neboli úspešné. Tento proces umožňuje párom, ktoré čelia problémom s otehotnením, zvýšiť šance na prirodzené počatie. Je to najbežnejšia a najpoužívanejšia metóda asistovanej reprodukcie, laicky často označovaná ako „umelé oplodnenie“. Ide o komplexný proces, ktorý pomáha párom prekonať neplodnosť tým, že spája spermie a vajíčka mimo tela ženy, v laboratórnych podmienkach. Hlavný rozdiel medzi IUI (intrauterinná inseminácia) a IVF (in vitro fertilizácia) spočíva v tom, kde dochádza k oplodneniu vajíčka spermiou a aká je miera invazívnosti celého procesu. Zatiaľ čo IUI je jednoduchší zákrok, ktorý podporuje prirodzené oplodnenie vo vnútri tela, IVF je komplexná laboratórna metóda, keď k oplodneniu dochádza mimo organizmu.
KOĽKO MÁME VAJÍČOK?
Pri narodení má žena väčšinou okolo 1 milióna vajíčok, no vo veku 25 rokov ich počet klesne už len na okolo 300 000 vajíčok. A po 35. roku začne ovariálna rezerva ubúdať ešte viac. Ukazovateľom toho, akú má žena ešte ovariálnu rezervu, je hladina AMH, čiže Anti-Müllerovho hormónu. Jeho vyšetrenie sa dá urobiť z krvi kedykoľvek, aj keď užívate hormonálnu antikoncepciu. Považuje sa za marker najvyššej validity a významný ukazovateľ starnutia ovárií. Znížená hodnota AMH je indikáciou na mrazenie vajíčok pre zachovanie plodnosti.
KTO JE?
MUDr. Michala Adamec
Od roku 2017 sa ako lekárka venuje gynekológii a zdraviu žien. Aktuálne pôsobí v centre GYNFIV v Bratislave, kde sa odborne zameriava na liečbu plodnosti a neplodnosti, zároveň pracuje aj v oblasti ambulantnej gynekológie a ultrazvukových vyšetrení. Na Instagrame v rámci edukatívneho profilu @michala_gynmama sa snaží poskytovať overené a praktické informácie o zdraví žien.
foto: archív, Unsplash
