„Ľudia hovoria, že šťastie si za peniaze nekúpite. Klamú,“ presviedča citát neznámeho autora a vzápätí vysvetľuje prečo. „Za peniaze si môžete kúpiť kávu a tá vás šťastnými urobí zaručene! Súhlasíte? Zdá sa, že vedci áno. Podľa nedávno zverejneného výskumu je totiž prospešnejšia, ako sme si mysleli.
Spolu s vodou patrí káva k dvom najkonzumovanejším nápojom na svete, denne sa jej vypijú viac ako dve miliardy šálok. A nie je to len dnešnou uponáhľanou dobou, keď nie je čas oddychovať, lebo nás tlačí šéf, konkurencia a hypotéka. Už v 16. storočí bolo pre Turcov jej pitie také dôležité, že v Konštantínopole vošiel do platnosti zákon umožňujúci ženám rozvod, pokiaľ im manžel neposkytoval dostatočné množstvo kávy. O čo viac sa jej však vypije, o to viac mýtov a pochybností sa o nej množí. Je vôbec zdravá? Veď jedna pani povedala… že dehydruje organizmus, koledujeme si ňou o infarkt a závislosť a kofeín môže byť vo väčšom množstve dokonca smrteľný! Všetky moderné štúdie však potvrdzujú presný opak – káva nielenže neškodí, ale je dokonca zdraviu prospešná. Obsahuje totiž veľké množstvo antioxidantov ako horčík, draslík, niacín a ďalšie protizápalové látky, ktoré znižujú riziko vzniku cukrovky 2. typu, viacerých druhov rakoviny, Parkinsonovej choroby a depresie. Priemerný Európan ich navyše získava viac z kávy ako zo zeleniny a z ovocia, pričom bolo potvrdené, že náruživí konzumenti kávy, ktorí do seba obrátia v priemere šesť káv denne, sa dožívajú vyššieho veku a majú výrazne lepší zdravotný stav.
Káva vám infarkt nespôsobí
Samozrejme, rovnako ako pri všetkom, aj pri konzumácii kofeínu platí zlaté – všetkého veľa škodí. Áno, ak vypijete denne sto šálok kávy pripravenej ako espresso, naozaj umriete. Podľa vedcov je totiž smrteľná dávka kofeínu 10 g. Vypiť toľko šálok kávy je však zjavne nadľudský výkon a smrť z kávy tak jednoducho nastať nemôže. A výskumy ukazujú, že ani infarkt. Naopak, vedcom sa potvrdilo, že človek, ktorý vypije denne do 408 mg kofeínu, čo sú približne štyri šálky kávy, má nižšie riziko úmrtia na srdcové choroby ako tí, ktorí kávu nepijú vôbec. Treba však spomenúť aj to, že nefiltrovaná káva, napríklad klasický „turek“, môže obsahovať diterpény cafestol a kahweol, ktoré zvyšujú hladinu LDL cholesterolu, a preto je potrebné dbať na správnu prípravu kávy.
A čo ten sex?
Štúdia z roku 2010 vykonaná na Texaskej univerzite naznačuje, že kofeín môže ovplyvniť úroveň vzrušenia žien. Štúdia merala fyzický stav vzrušenia u žien v prítomnosti erotických podnetov pred konzumáciou kofeínu a po nej. Vedci pritom zistili, že konzumácia čohokoľvek, čo obsahuje kofeín, naozaj stimuluje vzrušenie pohlavných orgánov. Kofeín takisto znižuje prevalenciu erektilnej dysfunkcie, najmä ak muži pijú dve až tri šálky kávy denne. Okrem zvýšeného prietoku krvi a zníženej erektilnej dysfunkcie môže šálka kávy zvýšiť aj hladinu testosterónu.
Káva je prevenciou Alzheimerovej aj Parkinsonovej choroby či rakoviny hrubého čreva
O káve sa človek podľa nej každý deň dozvie niečo nové. „Preto je dôležité ostať v obraze, neprestávať sa vzdelávať a šíriť poznatky ďalej,“ hovorí profesionálna baristka z pražiarne Zlaté Zrnko Monika Matúšová, ktorá upozorňuje, že v prípade kávy platí, že to, čo platilo pred rokom, dnes už nemusí. Čo teda platí teraz?
Vedecké výskumy sa síce v poslednom čase viac-menej opakujú v opise priaznivých účinkov kávy, ale napriek tomu sú ľudia, ktorí priznávajú, že im nesedí, dokonca im spôsobuje zdravotné problémy. Neplatí teda to, že je zdravá pre každého?
Káva vo všeobecnosti ľuďom prospieva, nikdy však nie je nič na sto percent. Všeobecné výskumy napríklad hovoria, že zdravé je nepiť viac než tri alebo štyri šálky denne. Najnovšie štúdie však upozorňujú, že záleží na tom, ako rýchlo organizmus kofeín dokáže metabolizovať. Vedci nedávno definovali gén, ktorý je za jeho metabolizáciu zodpovedný, a je zaujímavé, že každý máme v sebe buď jeho rýchlu, alebo pomalú verziu.
Asi teda nejestvuje univerzálna rada, koľko káv denne je ešte zdravých a koľko už nie…
Opäť, všeobecné výskumy uvádzajú ako vhodnú dávku maximálne tri až štyri šálky denne. Lenže ak práve vaše telo metabolizuje kofeín pomaly, tri šálky nemusí stihnúť spracovať, a výsledkom je, že ani po šiestich hodinách od poslednej konzumácie kávy sa neviete v pokoji vyspať. A naopak, sú ľudia, ktorí dokážu vypiť aj viac káv, dokonca aj večer, a nijako im to nenarúša spánok. Otázka síce je, či ten spánok je kvalitný a hlboký, ako má byť, ale subjektívne majú pocit, že im káva ani neskoro večer nevadí.
Je káva pre niekoho vyslovene škodlivá?
Nie je vhodná pre ľudí citlivých na kofeín. Rovnako ako ktorákoľvek iná potravina, aj káva môže u niektorých vyvolávať intoleranciu, tak ako jahody, cesnak, zázvor… To, že ich organizmus niektorých ľudí nedokáže tolerovať, však neznamená, že nie sú zdravé. Každý človek je iný, takže aj to, čo nám prospieva a čo nám škodí, je individuálne.
Človek, ktorému chutí, teda nemá dôvod sa jej vzdávať alebo jej príjem zásadne obmedzovať?
Znova platí, že je to individuálne. Určite je to potrebné, ak po konzumácii kofeínu cítime nežiaduce vedľajšie účinky. Čiže namiesto toho, aby sme boli po vypití kávy sústredenejší, kreatívnejší, produktívnejší či šťastnejší, sme roztržití, nesústredení, podráždení, unavení, náladoví a úzkostní. Vtedy je určite vhodné kofeín obmedziť, prípadne zmeniť to, v čom ho do tela prijímame. To je totiž rovnako dôležité. Dobré je napríklad vymeniť espresso, v ktorom je kofeín dosť koncentrovaný, za filtrovanú kávu, kde v jednej šálke môže byť síce kofeínu aj viac, no do tela ho dostávame postupne. Takisto môže byť riešením kúpa nízkokofeínových alebo bezkofeínových zŕn, alebo môžeme kofeín konzumovať prostredníctvom čaju či vysokopercentnej čokolády. Určite by som si však dávala pozor na kolové nápoje, pričom úplne by som sa vyhla tým energetickým. Najnovšie vedecké štúdie totiž ukazujú, že kým kofeín v káve srdcovú arytmiu nespôsobuje, ten v energetických nápojoch áno.
Dobré kapučíno je vraj sex v šálke
Káve sa však pripisuje aj dehydratácia organizmu, keďže má údajne močopudné účinky… Naozaj nás odvodňuje?
Je pravda, že extrakt z kávových zŕn uvoľňuje hladké svalstvo v črevách a vo zvierači močového mechúra. Takisto sa preukázalo, že káva povzbudzuje vylučovanie hormónov, ktoré sa podieľajú na rýchlosti prechodu jedla tráviacim traktom. Pitie kávy môže napríklad zvýšiť hladinu hormónu gastrínu, ktorý pomáha tráviť potravu v žalúdku a rovnako ako kofeín aktivuje rýchlejšie črevné pohyby. Preto sa po káve bleskovo zvýši rýchlosť trávenia, čím máme jednoducho viac materiálu na vylučovanie. Tento efekt zrýchleného trávenia sa však napríklad uvádza ako prevencia rakoviny hrubého čreva. Celkovo sa v súvislosti s kávou nenašlo žiadne ochorenie, ktoré by jej pitie vyslovene spôsobovalo. Čo možno neodporúčam, je piť kávu nalačno, lebo kofeín spúšťa vylučovanie tráviacich štiav a trávenie naprázdno môže žalúdok zbytočne dráždiť.
No problémy si môžeme asi vyrobiť aj sami. Niekedy totiž máme pocit, že pár šálok nám nahradí odpočinok, keďže má povzbudzujúce účinky. To asi nie je pravda…
Celkom určite nie je. Kofeín síce obsadí receptory, na ktoré sa ukladá adenozín zabezpečujúci prenos energie v bunkách, ale mozog je taký múdry, že si tých receptorov pre adenozín vytvorí viac, aby sa mal kam ukladať. Preto ak potom pravidelnú šálku kávy vynecháme, sme ešte unavenejší. Mozog sa teda dokáže príjmu kofeínu prispôsobiť.
Kávou únavu teda neoklameme. Našťastie má aj ďalšie pozitívne účinky…
Presne tak. Výskumy ukázali, že kofeín je veľmi prospešný ako prevencia Alzheimerovej choroby, parkinsona a rakoviny hrubého čreva. Kofeín totiž prechádza cez bunkovú bariéru mozgu a pomáha ju chrániť. V prípade Parkinsonovej choroby, ktorá je spôsobená úbytkom neurónov generujúcich dopamín v našom mozgu, sa vedci domnievajú, že veľkú úlohu v prevencii zohráva schopnosť kofeínu dopamín zadržiavať.
Ako kávičkovať zdravo?
Nepite kávu hneď po prebudení.
Prvých niekoľko hodín po prebudení je hladina stresového hormónu kortizolu v našom tele najvyššia, čo nám dodáva prirodzenú dávku energie. Preto sa mnohí odborníci zhodujú, že najlepší čas na vypitie prvej kávy je niekedy medzi 10. a 12. hodinou, keď hladina kortizolu začína klesať.
Svetlejšie kávy neznamenajú menej kofeínu.
Opak je pravda, ľahšie kávy v skutočnosti obsahujú viac kofeínu. Je to preto, že proces praženia kofeín spaľuje, takže čím dlhšie sa káva praží, tým menej kofeínu bude mať.
Nenechajte kávu vychladnúť.
Uvaríte si kávu, dáte si len pár dúškov, odložíte ju, potom na ňu zabudnete a nájdete ju až o dve hodiny, znova ju ohrejete a dopijete? Pokiaľ pijete kávu v takých intervaloch, zvyšuje sa jej kyslosť a môžu sa objaviť problémy, ako je pálenie záhy, zlé trávenie a väčšia erózia zubnej skloviny. Káva, ktorá je ponechaná príliš dlho nevypitá, má aj menej antioxidantov. Preto niektorí vedci odporúčajú vypiť kávu do 20 minút po uvarení, aby obsahovala čo najviac antioxidantov.
Foto: Unsplash.com
