Čoraz viac ľudí dnes trpí alergiou. Tak, ako sa niekto môže rozkýchať na kvitnúcej lúke alebo v prašnom prostredí, aj potraviny môžu spôsobiť rôzne reakcie, dokonca aj veľmi vážne problémy. O potravinovej alergii a intolerancii sme sa rozprávali s alergio- imunologičkou MUDr. Slávkou Belvončíkovou.
Bez jedla by sme neprežili, no to, čo je pre niekoho jedlom, pre iného môže byť aj jedom. Ak vám chýbajú určité tráviace enzýmy, ktoré slúžia na štiepenie niektorých látok v potrave, telo ju nedokáže riadne stráviť a dôsledkom sú patologické reakcie. Vtedy hovoríme o potravinovej intolerancii. Tento problém môže stáť aj za zdravotnými ťažkosťami, kde by ste jedlo ako vinníka hľadali len s malou pravdepodobnosťou… Alergia je neprimeraná reakcia imunitného systému na bežné látky, na ktoré organizmus, ktorý netrpí alergiou, nereaguje. Tieto látky potom označujeme ako alergény. V niektorých prípadoch môže ísť o potravinovú intoleranciu, nie však alergiu. Potraviny, ktoré konzumujeme, teda môžu vyvolávať aj reakcie založené na inom princípe. Pri intolerancii nejde o reakciu imunitného systému, ako je to pri alergii. Telo preto nemusí zareagovať hneď, ako zjete kritickú potravinu – na rozdiel od alergie, keď sa príznaky objavia okamžite. Alergia na jedlo sa zväčša prejaví svrbením kože a sliznice alebo dráždením v nose či v hrdle. Častým prejavom je kýchanie, upchatý nos, nádcha, dráždenie na kašeľ či sčervenanie pokožky. Aj potravinová intolerancia má množstvo špecifických prejavov ako sčervenanie a svrbenie pokožky, kožné vyrážky, bolesti hlavy, dýchacie ťažkosti, bolesti brucha až kŕče, nevoľnosť, zadržiavanie tekutín, rôzne zápaly, ale aj gynekologické ťažkosti.
Čo je vlastne alergia na potraviny a čo ju spôsobuje?
V poslednom období sa stále častejšie stretávame s nežiaducimi reakciami na potraviny. V literatúre sa udáva, že ich výskyt je v populácii u dospelých ľudí okolo 4 % , u detí je to viac – dokonca vo vekovej kategórii 3-ročných až do 8 %. Reakcia po konzumácii potraviny môže byť prejavom alergie, intolerancie, metabolickej poruchy, toxického vplyvu, či v neposlednom rade aj psychického problému. Ak hovoríme o alergii na určitú potravinu, máme na mysli imunitnú odpoveď na konkrétny alergén (väčšinou bielkovinovej povahy) prevažne cestou špecifických protilátok v triede IgE .
Je rozdiel medzi intoleranciou a alergiou na potraviny?
Rozdiel, napriek podobným príznakom, tu je, hlavný spočíva v mechanizme vzniku odpovede. Potravinová intolerancia nie je reakciou imunitného systému. Samotná intolerancia na potraviny zahŕňa: metabolické poruchy – ak je porucha funkcie enzýmov (napr. diaminooxidázy , laktázy), farmakologické poruchy – chybná odpoveď organizmu na rôzne zložky, toxické príčiny – pokazené potraviny a psychogénne príčiny.
Aké sú najčastejšie potravinové alergény ?
Medzi najčastejšie potravinové alergény patria u dospelých ovocie, zelenina, arašidy, orechy, korenia, plody mora, ryby, syry a mak. U detí je to kravské mlieko, vajcia, najmä vaječný bielok, sója a múka.
Má v tomto smere nejaký vplyv aj náš vek a zdravotný stav?
Áno, napríklad pri syndróme histamínovej intolerancie sa hladina aj aktivita enzýmu znižuje pri užívaní niektorých liekov na arteriálnu hypertenziu.
Existujte nejaká prevencia?
Prevencia sa odvíja od toho, aby bola správne určená diagnóza. Ak ide o potravinovú alergiu, základom je vyhnúť sa konzumácii problémovej potraviny, čo je niekedy veľmi ťažké. Na mnohých výrobkoch nie je uvedené podrobné zloženie. Je potrebné čítať etikety, v reštaurácii sa nerozpakovať opýtať personálu na obsah alergénov v ponúkanom menu.
Ako zistíme, či a na čo sme vlastne alergickí?
Presné zistenie príčiny ťažkostí určí kvalitné imunoalergiologické vyšetrenie, kde sa alergia diferencuje pomocou podrobného rozhovoru s pacientom, kožnými testami, zhodnotením krvných parametrov, náplasťových testov a ďalšími postupmi. Veľa napovie, ak si človek píše potravinový denník a hľadá súvislosti.
Čo je to presne anafylaktický šok? Kedy je smrteľne nebezpečný?
Anafylaktický šok je vystupňovaná celková reakcia organizmu, ktorá ohrozuje život. Môže prísť doslova o niekoľko sekúnd po požití alergizujúcej potraviny. Najčastejšie ho vyvolávajú arašidy, ryby, zeler, menej často mlieko alebo vajce. Anafylaktická reakcia je veľmi nebezpečná. Ovplyvňuje srdce, pľúca, cievy, nervový systém. Môže dôjsť k poklesu tlaku krvi, poruchám srdcového rytmu, ťažkostiach s dýchaním, v najťažšom prípade až k smrti. Môže postihnúť človeka, ktorý omylom zjedol nebezpečnú potravinu alebo aj z nedbanlivosti iných. Spomínam si na moju pacientku, ktorá na svadbe dostala jedlo, kde bol plátok mäsa ozdobený kúskom pomaranča. Keďže vedela, že trpí alergiou na pomaranč, poprosila personál, aby jej pripravili porciu bez ovocia. Až neskôr vysvitlo, že v kuchyni dali dolu pomaranč a tú istú porciu doniesli naspäť. Nasledovala ťažká anafylaktická reakcia.
Otestujte sa
Rozsiahlejšie testy na potravinovú intoleranciu si pacient hradí v plnej výške sám. Základný test sa však dá kúpiť aj v lekárni. Odber krvi z prsta si poľahky urobíte sami, analýza trvá zhruba hodinu. Výsledky však nemusia byť presné, ovplyvniť ich môže nedostatočné množstvo odobranej krvi alebo aj užívanie niektorých liekov. Ďalšou možnosťou je objednať si odberovú súpravu a svoju vzorku krvi poslať do špecializovaného laboratória, odkiaľ vám pošlú výsledok. Súčasťou testov „na diaľku“ môžu byť napríklad telefonické konzultácie s výživovým poradcom, informačná príručka, stravovací denník a pod. Ak sa budete rozhodovať pre domáci test, vyberte si taký, ktorý je vedecky overený, akreditovaný a schválený.
Najčastejšie netolerované potraviny: kravské mlieko, obilniny, vaječný bielok, kukurica, ryža, morské plody, droždie a pod.
Potraviny, ktoré najčastejšie spôsobujú alergiu: arašidy, orechy, morské plody, mlieko, sója, obilniny, vajcia, mäso, ryby a pod.
foto: Unsplash.com, Pixabay.com
