Vyhľadať
Close this search box.

MENU

Lekár Amir Khan z Kysúc

Bez pochýb vyčnieva z radu. Ale nie tým, že je celkom určite jediný princ z Kysúc. To totiž v preklade z arabčiny znamená jeho meno zdedené po otcovi. Amir Khan hlavne žil dva profesionálne životy. Je úspešným lekárom a operným spevákom zároveň.

 Jeho príbeh sa začal na bratislavskom vyso­koškolskom internáte Družba, aj keď vtedy ešte nebol celkom jeho, ale dvoch študentov. Krásnej medičky z Čadce a šikovného študenta z Pakistanu. „Doma bol otec vynikajúci študent, vďaka čomu dostal štipendium a prišiel študovať medicínu na Slovensko,“ spomína Amir. Nad skrip­tami preskočila iskra a o tridsať rokov po rovna­kých internátnych chodbách chodil ich syn, ktorý sa aj sám vybral v rodičovských lekárskych šľapa­jach. Má otcov šarm aj exotický vzhľad, ale miesto narodenia je už slovenské. „Som rodák z Čadce, Kysučan…“ Otcovu domovinu pozná len z niekoľ­kých návštev. „Jeho blízki žijú stále v Pakistane,“ hovorí mladý muž s tým, že si tam zakaždým uve­domoval silne kultúrne zakorenené náboženstvo. „Nepijú alkohol, majú extrémnu úctu k najstarším členom rodiny, medziľudské a susedské vzťahy sú tam oveľa silnejšie, ako to poznáme u nás. Berú ich ako rodinu,“ oceňuje časť svojho kultúrneho dedič­stva. „Na druhej strane mi je však postavenie ženy v tej patriarchálnej spoločnosti absolútne cudzie,“ dodáva. Rodeného Slováka, ktorý tu prišiel na svet, vyrástol a žil doteraz celý svoj život, však neraz sa­mého považovali za cudzieho. „V malom meste ako Čadca v deväťdesiatych rokoch veľa Amirov naozaj nebolo… A my Slováci sa často bojíme nepoznané­ho, iného… Myslím však, že máme otvorenú myseľ aj srdce. Keď dostaneme šancu to neznáme spo­znať, strácame predsudky raz-dva!“

VYHRÁŽKY POLÍCIOU

O tom, čo so svojím životom, vraj mladík nemusel ani rozmýšľať. „Odmalička som vedel, že chcem byť lekárom. Mal som tuším sedem alebo osem rokov, keď som doma našiel anatomické knihy a atlasy rodičov. Tak veľmi ma to zaujalo, že som sa naspamäť naučil sled orgánov tráviaceho traktu po latinsky,“ opisuje Amir lásku na prvý pohľad. „Na gymnáziu sa k tomu navyše pridali moje ne­matematické gény – matematika je náš rodinný po­strach, hoci sme všetci lekári – a bolo rozhodnuté,“ usmeje sa. Akurát, že ešte pred maturitou mu to nečakanou náhodou skomplikoval Pavarotti. „Mal som sedemnásť, keď som len tak surfoval inter­netom a na youtubovom kanáli na mňa zrazu ‚vy­skočilo‘ video s Lucianom Pavarottim. Keď som ho počul spievať, sánka mi, obrazne povedané, spadla až na zem. A zrazu som bol presvedčený, že chcem študovať operu,“ smeje sa. Na prijímacie skúšky na konzervatórium sa totiž podľa vlastných slov začal pripravovať s rozsahom asi štyroch tónov. „Všetci okolo ma prosili, aby som prestal spievať, keď to neviem. Tvrdili, že sa to nedá počúvať, a vyhráža­li sa mi, že ak neprestanem, zavolajú pre rušenie nočného pokoja políciu. A ak nie oni, tak určite su­sedia,“ opisuje situáciu pripomínajúcu tak trochu hollywoodsku grotesku. Pre mnohých sa však pre­kvapivo skončila happyendom. „Bol som operou taký očarený, že som si to nenechal vyhovoriť a na­koniec som úspešne zvládol prijímačky aj na medi­cínu, aj na operný spev,“ pochváli sa Amir. „Nikto z rodiny široko-ďaleko pritom nikdy nespieval, pre všetkých to teda bol šok.“

ZO ŠKOLY NA JAVISKO

Na oslavy úspechu mal pár týždňov prázdnin, po­tom musel začať to, čo si navaril, jesť. „Priznávam, že dve šesť rokov trvajúce školy naraz boli časovo aj fyzicky pomerne šialená superkombinácia. Musel som sa naučiť prepájať mozgové hemisféry a pre-skakovať ako králik z jedného do druhého – z medi­cíny, ktorá bola náročná na množstvo informácií, k umeniu a opere, kde zase dominovala predstavi­vosť a drobnocit. Ale s pomocou vesmíru, všetkých svätých, a hlavne láskavých ľudí, ktorých som pri tom stretol, som jednu školu ukončil symbolicky 1. júna na Deň detí štátnicou z pediatrie a druhú o dva dni neskôr absolutóriom a obhajobou práce,“ opisuje neuveriteľné obdobie s tým, že v cieli sa od vyčerpania doslova zrútil na zem. „Nepamätal som si ani, ako sa volám,“ priznáva s humorom. Pomerne rýchlo však musel vyskočiť späť na nohy. Po skončení konzervatória totiž prišla hneď ponu­ka na sólovú rolu v Slovenskom národnom divadle a vzápätí sa kopili ďalšie. Zo Štátnej opery v Ko­šiciach, z Banskej Bystrice, obsadilo ho Divadlo Nová scéna, Štátna opera v Prahe, Opera v Plzni, Českých Budějoviciach, Opave. „Zároveň som kon­certoval po celej Európe a s Mozartovou Čarovnou flautou dokonca aj v Japonsku,“ sype Amir spevác­ke úspechy doslova z rukáva. Nevšedný talent, kto­rý sa v ňom dlho len skrýval, mu dal navyše mož­nosť postaviť sa na scénu po boku veľkých mien – od Dalibora Jenisa, Márie Porubčinovej, Dagmar Peckovej, Slávky Zámečníkovej až po hviezdnych bratov Dvorských a Babjakovcov.

FÉR VOČI KLIENTOM AJ PRÁCI

Na jednej strane nemohol byť šťastnejší, na druhej mu začala chýbať medicína. V krvi ju mal odma­lička, takže vedel, že sa k nej musí vrátiť. „Začal som pracovať ako lekár na klinike oftalmológie v Bratislave a práve tam som sa stretol s estetickou medicínou, ktorá bola od očného lekárstva vzdia­lená len kúsok. Pri zákrokoch na rohovke pod mik­roskopom som si totiž vycibril jemnocit pre este­tické výkony a to ma posunulo ďalej. Začal som sa venovať estetike, navštívil som prvé certifikované kurzy, školenia a kongresy a bolo mi jasné, že už nie je cesty späť,“ cítiť z hlasu úspešného lekára nadšenie. Zároveň totiž pre všetkých pochybova­čov našiel odpoveď na otázku – načo mu boli dve školy naraz? „Spojiť umenie a medicínu bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať, estetická medicí­na je pre mňa totiž dokonalou kombináciou toho najlepšieho z oboch odvetví. Je to skutočne miesto, kde sa cítim ako ryba vo vode,“ hovorí lekár, kto­rého pacienti momentálne nájdu už vo vlastných priestoroch v Bratislave a v Čadci. „Tým, že z Kysúc pochádzam, chcem aj tam prinášať výber najmo­dernejších produktov a výkonov,“ dodáva s tým, že sa vo svojej praxi zameriava na trend, ktorý ide ce­losvetovo v estetike do popredia, a to spomalenie prejavov či známok starnutia. „Ten vieme zabrzdiť podporou vlastnej tvorby kolagénu a elastínu, pre­dovšetkým pomocou biostimulácie. Klienti totiž chcú vyzerať lepšie, mladšie, oddýchnutejšie, žia­rivejšie, chcú mat zlepšenú kvalitu pokožky, no zá­roveň by boli radi, aby v ideálnom prípade nebolo vidno, že podstúpili nejaký zákrok alebo terapiu, a rovnako aj to, aby nástup účinku bol pozvoľný a nebol šokový.“ Ako lekár dodáva, že vždy pri tom dbá na jedinečnosť a prirodzenú krásu každého. Práve tú sa snaží podporiť a zvýrazniť, aby aj po zákroku bol pacient stále sám sebou a nevyzeral umelo. „Klienti síce majú nejaký ideál krásy, ale ja mám zase svoj vlastný,“ hovorí na rovinu s tým, že práve preto považuje za základ komunikáciu. „Každý, kto za mnou prichádza, musí dopredu vedieť, čo môže od ošetrenia očakávať a čo už nie je reálne. Ak niekto príde so známkami starnutia mäkkých tkanív vo veľmi pokročilom štádiu, pred­stava, že po jednom ošetrení bude vyzerať, akoby mal o tridsať rokov menej, je ilúzia. To musí byť jasné od začiatku. Je to fér voči klientom aj voči mojej práci.“

RODNÁ HRUDA A ORECHY PRE ŠŤASTIE

Amir priznal, že si musel medzi spevom a medicí­nou vybrať definitívne. „Profesionálne sa venovať jednému aj druhému stopercentne nie je podľa mojich skúseností možné, ak má byť človek špič­kou v jednom či druhom.“ Vášeň pre to, čo robí, ktorú naplno prežíval na javisku, mu však zostala aj v medicíne. „Zakladám si na vysokej odbornosti, precíznosti, bezpečnosti, prinášaní stále nových poznatkov, postupov a trendov,“ hovorí s tým, že v tomto cíti pevnú pôdu pod nohami a neobzerá sa po ďalšej zmene. Prinajmenšom nie krajiny. „Vô­bec nad zahraničím neuvažujem. Milujem svoju rodnú hrudu, Slovensko.“ Tu je totiž jeho detstvo, korene, tu sú tradície, ktoré k nemu patria, vráta­ne tých, ktoré sa mu spájajú s Vianocami, keď bol u nich na stole vždy kapor. „Pred večerou sme si čítali z Biblie, hádzali pre šťastie orechy do kútov a potom som sa ako každé malé dieťa tešil na roz­baľovanie darčekov.“ Dnes je pre neho podľa jeho slov tým najdôležitejším to, že sa môže na chvíľu zastaviť a zvoľniť. „Nesmierne si užívam tú mož­nosť byť so svojimi najbližšími…“

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.