„Veľa pozeráte na internet…“ plesla jej medzi oči gynekologička namiesto odpovede na otázku, či to, že nezačala menštruovať, až kým jej v pätnástich nenasadila hormonálnu antikoncepciu, a celý život bojovala s akné, nie je príznakom toho, že trpí syndrómom polycystických vaječníkov. „Zopakovala mi, že sa mám jednoducho zmieriť s tým, že som odkázaná na hormonálnu antikoncepciu, a už zbytočne nevymýšľať, že ju vysadím,“ spomína Tereza Křečková, ktorá čakala roky, kým ju v ambulancii začal niekto naozaj počúvať.
Nečítajte, nemyslite, len zobte predpísané tabletky… Presne s takým pocitom odchádzala Tereza od lekárky zakaždým, odkedy za ňou v pätnástich prvýkrát prišla s tým, že ešte stále nemenštruuje. Žiadne hľadanie príčin. „Hneď pri prvej návšteve bola so mnou hotová doslova raz-dva, predpísala mi hormonálnu antikoncepciu a bolo,“ spomína mladá žena s tým, že zmena po jej nasadení nastala okamžite. Ale nielen tá, ktorú jej gynekologička sľubovala. Z veselej tínedžerky sa stala úzkostlivá kôpka nešťastia. „Bez antikoncepcie som síce mala akné, kilá navyše a chýbajúcu menštruáciu, ale zato život a emócie,“ hovorí Tereza o tom, aké mala u nej antikoncepcia vedľajšie účinky. Navyše, v sedemnástich sa dozvedela, že má čakať aj problémy s otehotnením. O to viac teda vyzeralo užívanie tabletiek proti otehotneniu nelogické. „No brala som to tak, že keďže moje telo nevie menštruovať, som na tie hormóny odkázaná,“ dodáva. Pritom na ostatné príznaky zaberať prestali. Akné sa vo vlnách začalo vracať aj s nimi, tak ako to zažívala bez nich. V tej chvíli jej však nenapadlo tie dve veci spolu spojiť ako príznaky jednej choroby. Nechala sa totiž presvedčiť, že za to môže puberta. Mala by z toho teda vyrásť…
To je ono…
Lenže Terezine problémy zostali rovnaké, aj keď už bola dávno dospelá. Neposlali ju na žiadne ďalšie vyšetrenia, nedávali žiadne odpovede. Až kým si pred štyrmi rokmi na sociálnych sieťach nevšimla príbehy žien, ktoré sa ako cez kopirák podobali tomu jej. Otvorene hovorili o svojej diagnóze – o syndróme polycystických vaječníkov, o ktorom sama nikdy predtým nepočula. „Hneď som si o tomto syndróme zistila viac a bola som presvedčená, že to je ono! Chýbajúca menštruácia, akné, výkyvy váhy, vypadávanie vlasov, únava, ale aj nespavosť, úzkostné stavy – to všetko sa ma týkalo, a tak som na nič nečakala a objednala sa na gynekológiu.“ Chcela od lekárky len vyšetrenie, ktoré to buď potvrdí, alebo vyvráti.
Konečne naučím svoje telo menštruovať
Neuspela. Podľa doktorky sa mala prestať hrať na domácu gynekologičku a jednoducho vydržať. Všetko, čo sa jej Tereza snažila povedať, všetky problémy, ktoré boli spolu naozaj doslova ako vystrihnuté z odbornej charakteristiky syndrómu polycystických vaječníkov, zmietla zo stola s tým, že v jej veku je to všetko normálne. „Vek to vyrieši!“ dostala radu. „No mať dvadsaťpäť rokov a vysvetľovať najbližším, že mám stále tie isté problémy ako v pätnástich, nebolo normálne,“ hovorí mladá žena. Navyše psychicky už bola na pokraji síl, lekárka však jej depresívne stavy odmietala spájať s hormonálnou antikoncepciou. Vždy keď sa snažila s ňou prebrať, či by ju nemohla aspoň skúsiť vysadiť, dostala akurát prednášku, že nad tým nemá ani rozmýšľať a radšej sa upokojiť. „Posledné tri roky boli pritom, čo sa týka hormonálnej rovnováhy, strašne náročné,“ dodáva. Po už ani nevie koľkej zmene antikoncepčných tabletiek sa však predsa len začalo Tereze nečakane dariť. „Táto zmena a konečne ustálený psychický stav mi pomohli vybalansovať hormóny a ja som za pol roka schudla 20 kíl bez toho, aby som sa o to snažila. Jedlo som, naopak, vždy milovala. Žiadnu diétu som teda nedržala, dokonca som si dávala dosť často alkohol,“ objaví sa na tvári sympatickej dievčiny úsmev. Spomienka na to obdobie jej dáva na to dôvod. „Tie dva roky, ktoré to trvalo, nazývam sebavedomou kapitolou môjho života. Nikdy dovtedy som sa sebavedome necítila a už vôbec nie v takej miere. Zmizlo mi akné, schudla som, cítila som emócie,“ opisuje nadšene svoj vtedajší stav. „Bolo to však krásne len dovtedy, kým som sa nerozhodla, že som opäť pripravená vysadiť hormonálnu antikoncepciu s tým, že teraz to už urobím nadobro a konečne naučím svoje telo menštruovať. Brala som to ako svoju životnú misiu,“ dodáva.
Oplakala každý chumáč vlasov, ktoré zostali na hrebeni
Odhodlávala sa na to celé mesiace a pred koncom predvlaňajšieho roka naozaj užila svoju poslednú antikoncepčnú tabletku. „Prvé tri mesiace sa okrem zhoršenia trávenia nič nedialo, no potom sa to začalo,“ vracia sa Tereza rok a pol naspäť, keď sa k chronickej zápche pridala málokrvnosť, akné, vypadávanie vlasov, nespavosť, nafúknuté a boľavé brucho… „Navyše som počas dvoch mesiacov pribrala desať kíl napriek tomu, že som držala striktnú diétu a začala abstinovať,“ vysvetľuje. Podľa očakávania jej opäť zmizla menštruácia, ale aj sebavedomie. „Plakala som ráno aj večer, keď mi zostal chumáč vlasov v ruke, keď som hodinu maskovala svoje akné pred odchodom z bytu alebo keď som videla svoju fotku len spred pár mesiacov, na ktorej som vyzerala úplne inak…“ nič neskrýva. Priznáva dokonca aj to, že odvtedy stokrát držala v rukách posledný blister antikoncepcie, ktorý jej zostal, a s plačom, pre ktorý naň ani nevidela, bojovala s tým, či sa k nej predsa len nevráti… Nakoniec vydržala.
Nemožná cesta nejestvuje
Nechcela byť závislá od liekov, o ktorých vedľajších účinkoch jej v ordinácii nikto nepovedal nikdy ani slovo. Predpísali jej ju bez diskusie ako jediné možné riešenie na jej problémy. „Ono to však riešenie ani nie je, hormonálna antikoncepcia nelieči, len potláča príznaky,“ hovorí Tereza, ktorá u svojej gynekologičky s akoukoľvek otázkou na túto tému vždy narazila. „Všetko vždy rýchlo uzavrela tým, že kým nebudem chcieť dieťa, čo jej musím povedať minimálne rok dopredu, tak ju mám proste brať a dovidenia, kontrola o pol roka.“ Ak sa chcela pohnúť z miesta, vedela, že musí zmeniť lekára. Tentokrát pomohla mama. „Nasmerovala ma na doktora, 
ktorý mi nielen konečne potvrdil syndróm polycystických vaječníkov (PCOS), ale sám sa ešte aj zaoberal liečbou, ktorá naň zaberá. Napriek tomu, že mal plnú čakáreň, venoval mi šesťdesiat minút svojho času a konečne sa pýtal na všetky príznaky a dokonca aj psychický stav od mojich pätnástich rokov.“ Prvýkrát za celé tie roky cítila, že sa pohla z miesta a má šancu hľadať riešenie, nielen zakrývať príznaky. Že sa má o koho oprieť, aby vyrazila vpred. V hlave sa na chvíľu opäť vrátila do momentu v španielskych horách, keď sa pred pár mesiacmi vydala na svoju druhú púť do Santiaga de Compostela. Krajinu na Pyrenejskom polostrove mala celú pred sebou ako na dlani
a sama pre seba si nahrala do mobilu hlasovú správu. „Vydrž, nájdi v sebe túto istú silu ako tu na púti. Pokiaľ sa budeš držať svojho cieľa a budeš odhodlaná, prinesie ti to úspech. Musíš si len veriť.“ Mala slzy v očiach. Ešte tam, keď dorazila do cieľa ku katedrále v Santiagu, pochopila, že žiadna nemožná cesta nejestvuje. Takou je len tá, ktorú sme nikdy nezačali.
Žiť, nielen prežívať
S potvrdenou diagnózou konečne mohla vykročiť. „Najskôr som si prečítala všetky články a knihy týkajúce sa PCOS a hormonálnej nerovnováhy zo zahraničných zdrojov, a potom som dokonca našla konkrétne ženy z celého sveta, ktorým sa podarilo zmenou životného štýlu príznaky tohto syndrómu potlačiť, alebo sa úplne vyliečiť,“ hovorí Tereza, ktorá sa rozhodla pokúsiť o to isté. „Pochopila som, že najdôležitejšie je dovoliť si uzdraviť sa. A k správne nastavenej mysli som pridala stravu založenú na bielkovinách a zdravých tukoch, vhodné výživové doplnky, pomalé silové tréningy, chôdzu, hydratáciu, dostatok spánku, odpočinku a meditácie. Zároveň sa snažím čo najviac redukovať stres, predovšetkým ten potláčaný, a dopriať si každý deň ranné slnko na tvári,“ usmeje sa. Aj keď od svojej pôvodnej gynekologičky dookola počúvala, že so svojím stavom nič nezmôže, a všade dodnes číta, že PCOS je nevyliečiteľný, jej vlastná skúsenosť už teraz hovorí niečo iné. „Keď sa mi prvýkrát v živote podarilo menštruovať bez hormonálnej antikoncepcie, nemohla som tomu uveriť. Prežívala som obrovské vnútorné šťastie. Navyše som dokázala znížiť hladinu stresového hormónu kortizolu v tele, mám lepší spánok, dokonca aj váha opäť išla smerom dole,“ cítiť z Terezy nadšenie a nádej. Tie sa rozhodla posúvať ďalej, pretože presne to celý život najviac potrebovala. Odpovedá teda na každú správu, ktorú od žien s rovnakými problémami dostane, a ponúka im koučing. „Mám veľkú potrebu ich vypočuť a aspoň na diaľku objať,“ zveruje sa. Počúva, pomáha, radí, ako aj s PCOS neprežívať, ale naplno žiť. „A z pokrokov mojich klientok mám potom vždy slzy v očiach. Takže to, že tu mám byť pre ne, cítim dnes ako svoje poslanie.“
ČO JE?
Syndróm polycystických vaječníkov (PCOS) je hormonálna nerovnováha spôsobená tým, že vaječníky vytvárajú nadbytok mužských hormónov – androgénov. To spôsobuje nerovnováhu reprodukčných hormónov. Výsledkom je, že ženy s PCOS majú často nepravidelné menštruačné cykly a nepravidelnú ovuláciu. Na vaječníkoch sa môžu v dôsledku anovulačných cyklov následne vyvinúť malé cysty. PCOS je jednou z najčastejších príčin ženskej neplodnosti a môže aj zvýšiť riziko iných zdravotných problémov.
Foto: unsplash, shutterstock
