Nielen deti sa majú po narodení čo učiť. Rovnako je na tom aj ich imunita. Chvíľu nad nimi držia ochrannú ruku protilátky, ktoré prijali od matky pri pôrode. No od príchodu na svet si už musia vytvárať vlastnú, a to istý čas trvá. Plus-mínus dovtedy, kým nevychodia základnú školu. Dovtedy sa imunitné bunky učia, presne tak, ako ich malí nositelia v jasliach, škôlkach a školách. Práve tam sa totiž spolu s deťmi koncentrujú aj patogény – vírusy a baktérie. Za normálnych okolnosti teda nie je pri častejšom soplení či kašľaní dôvod na poplach. V prípade imunity totiž platí, že čo sa v mladosti naučí, neskôr akoby našla…
Imunitný systém je zložitý systém tkanív, buniek a molekúl, ktoré spolupracujú na ochrane tela pred infekciami a chorobami. Kooperáciou týchto zložiek dokáže bojovať s externými aj internými spúšťačmi, teda patogénmi z okolitého prostredia, ale aj vnútorným škodlivým vplyvom starých a poškodených buniek. Na to, aby mohla plniť svoje funkcie, musí mať dobrú pamäť – imunita totiž vytvára dôležité informačné centrum s údajmi o votrelcoch, ktoré telo napadli. Musí sa teda veľa naučiť, prejsť svojím vývojom a zrením. To znamená aj chorobami. Platí, že čím ich je viac, tým lepšie?
Po prirodzenom pôrode je obranyschopnosť silnejšia
Imunitný systém sa delí na dve hlavné zložky: nešpecifickú, teda vrodenú, a špecifickú, získanú imunitu. Nešpecifická imunita je prvou líniou obrany tela a zahŕňa fyzické bariéry, ako sú koža a sliznice, chemické bariéry – napríklad žalúdočné kyseliny – a bunkové komponenty ako makrofágy a neutrofily. Tieto molekuly reagujú na baktérie, vírusy či plesne rýchlo a nešpecificky, bez ohľadu na typ mikroorganizmu. S touto výbavou sa novorodenec narodí, protilátky získa totiž už v tele matky cez placentu. Zaujímavosťou je, že deti, ktoré prešli pôrodnými cestami, majú vrodenú silnejšiu imunitu – benefitujú z vystavenia baktériám z vaginálneho prostredia i kože matky. Deti výrazne prosperujú aj z dojčenia, keďže materské mlieko obsahuje mnohé protilátky, biele krvinky aj prospešné baktérie, ktoré osídľujú tráviaci trakt a pomáhajú tak organizmus chrániť.
Získaná imunita si viac pamätá
Dedičstvo týchto imunitných faktorov sa však časom stráca a na dôležitosti získava špecifická, teda adaptívna imunita, ktorá dozrieva postupne a silnie tým, ako sa stretáva a učí rozpoznávať konkrétne patogény. Zahŕňa imunoglobulíny, B-lymfocyty, ktoré produkujú protilátky, a T-lymfocyty napádajúce infikované bunky. Na rozdiel od vrodenej imunity, tento systém je schopný si „pamätať“ patogény, čo umožňuje rýchlejšiu a efektívnejšiu reakciu pri ďalšom stretnutí s tým istým mikroorganizmom.
Kedy deti dobehnú dospelých?
V dojčenskom a batoliacom období, teda od narodenia približne do troch rokov, imunitný systém dozrieva postupne – najskôr zložky nešpecifickej imunity, neskôr aj tá špecifická. V predškolskom veku, teda v čase, keď dieťa začína navštevovať kolektív, však stále chýba dostatočná imunologická pamäť. V období 6 – 12 rokov je imunitný systém už dobre pripravený. Deti sú schopné efektívne odpovedať na väčšinu infekcií. Špecifická imunita je už dobre formovaná a schopná tvoriť pamäťové bunky. Na základe odborných zdrojov však obdobie, keď možno prvýkrát hovoriť o dozretom imunitnom systéme, začína až po desiatom roku života, pričom plnú funkčnosť dosiahne vo veku 13 – 18 rokov. Vtedy je produkcia a funkcia imunitných buniek na úrovni dospelých.
Bez kolektívu to nejde
To, ako sa vybuduje opora imunitného systému, závisí od genetiky jednotlivca a prostredia, čiže vplyvov okolia, ktorým je dieťa vystavené. Zavážiť môže napríklad aj počet súrodencov, s ktorými vyrastá, keďže množstvo choroboplodných zárodkov sa násobí ich počtom. Skúsenosti niektorých rodičov i pediatrov ukazujú, že ak je častejšie chorý starší súrodenec, ktorý navštevuje škôlku, imunita mladšieho má náročnejší imunitný tréning, z ktorého však neskôr ťaží. Práve kolektív je prvou „príučkou“, kde má imunita príležitosť dozrievať. „Každý si pestuje svoju vlastnú zoologickú záhradu patogénov. Vo väčších kolektívoch sa tento ‚zverinec‘ intenzívne vymieňa, čoho následkom je zvýšená chorobnosť a detské choroby neraz poriadne vytrápia aj dospelých. V kombinácii s tým do hry ešte vstupujú aj stresové faktory a únava spojené s dochádzkou do materskej školy. Tie tiež nahlodávajú schopnosť imunitného systému brániť sa,“ hovorí odborník na imunitu z biotechnologického laboratória Natures Adrián Doboly, avšak ako dodáva, riziko choroby a dočasne oslabenej imunity nie je dôvodom, aby sme dieťa do kolektívu nedávali. Naopak, je to veľmi cenná šanca, ako jeho imunitu posilniť.
Koľko infekcií ročne je v poriadku
Štúdie ukazujú, že deti, ktoré často prekonávajú bežné infekcie, rozvíjajú silnejšiu imunitnú odpoveď. Je teda normálne, ak dieťa zažíva 6 – 8 infektov dýchacích ciest ročne, hlavne počas prvých rokov života, keď je imunitný systém stále vo vývoji. O oslabenej imunite môžeme hovoriť, až vtedy, ak dieťa trpí častými a závažnými infekciami, ktoré si vyžadujú liečbu antibiotikami alebo hospitalizáciu. Signálom, že imunita je oslabená, je aj väčší počet ochorení ročne, rovnako ako to, že zasahujú aj dolné dýchacie cesty, dieťa stráca chuť do jedla, je málokrvné alebo celkovo neprospieva. Za týchto okolností je potrebné oslabenú imunitu liečiť liekmi a prirodzenému vývinu imunity pomôcť.
Pre imunitu je dôležité aj to, čo deti jedia
Dôležitou súčasťou imunitného systému človeka je aj črevná mikroflóra, respektíve trávenie. Preto je také dôležité, čo deti jedia. „Správne stravovanie a príjem potrebných vitamínov, minerálov a ďalších potrebných výživových zložiek, najlepšie priamo zo stravy, je preto základ,“ upozorňuje odborník s tým, že kľúčové je navýšiť najmä príjem vitamínu C, ale aj vitamínu D a iných zložiek. Významné sú látky, ktoré buď podporujú tvorbu a rozmnožovanie takzvaných dobrých baktérií v čreve, alebo im dodávajú energiu. V strave dieťaťa by preto nemali chýbať zakysané mliečne výrobky ako živý jogurt, kefír, zakysané mlieko či nakladaná kapusta. „Ak je nevyhnutné podávať antibiotiká a lieky proti horúčke, treba pridať aj kvalitné probiotiká, ktoré pomôžu chrániť tráviaci trakt. Ten má okrem spracovávania stravy aj významnú imunologickú úlohu,“ dodáva. Užitočná je v tomto prípade podľa Adriána Dobolyho aj vláknina. Naopak, nadmerný príjem tukov črevnej flóre neprospieva.
Na podporu imunity treba myslieť nielen v čase sezónnych infekcií, keď je možné ju nárazovo povzbudiť, ale aj preventívne počas celého roka. Ideálne je dbať na primeraný pitný režim a spánok, obmedzenie stresu a, samozrejme, dostatok ovocia a zeleniny v strave pre adekvátny prísun vitamínov a minerálov. Niektoré z nich však organizmus nedokáže zo stravy dostatočne využiť. Vtedy sa netreba obávať doplniť ich dieťaťu vo forme doplnkov výživy. Okrem vitamínu C a D vhodnou podporou imunity oslabenej chorobou, stresom alebo iným druhom preťaženia sú podľa A. Dobolyho betaglukány. „Tie podporujú najmä nešpecifickú imunitu, ktorej úlohou je identifikovať a zaútočiť na nepriateľské mikróby a zároveň upovedomiť ďalšie časti imunitného systému, ktoré sa už s danými patogénmi v minulosti stretli, naučili sa s nimi bojovať a vedia ich teda veľmi efektívne zlikvidovať.“
Ako zlepšiť imunitu dieťaťa?
- Strava plná vitamínov a minerálov
V jedálnom lístku by nemala chýbať zelenina a ovocie, strukoviny, ryby, obilniny, mäso, vajcia a mliečne výrobky. Odborníci odporúčajú 5 porcií ovocia a zeleniny a 8 pohárov vody denne.
- Pobyt vonku
Vhodná doba je aspoň 2 hodiny denne. V zime sa odporúča skrátiť čas, avšak zvýšiť množstvo vychádzok. Nebojte sa ísť von aj s dojčaťom (do mínus 5 °C). Nezabudnite však dieťa dobre obliecť.
- Otužovanie
Častým problémom je nadmerné kúrenie v miestnostiach. V spálni by ste nemali mať viac ako 18 °C, v ostatných miestnostiach do 22°C. Suchý vzduch vysušuje sliznicu, oslabuje sa jej obranyschopnosť, a tým sa zvyšuje riziko infekcií.
- Primeraná hygiena
Problém môže nastať aj pri používaní veľkého množstva dezinfekcie a čistiacich prostriedkov. Dieťa je o to náchylnejšie, keď príde do väčšieho kolektívu.
- Pozor na antibiotiká
U detí predškolského a školského veku je veľké množstvo ochorení vírusového charakteru. Antibiotiká by sa mali použiť až vtedy, keď sa pridružia baktérie. Neliečia totiž ani teplotu, ani chrípku.
Foto: Shutterstock a archív A. D.
