Zdravotníci aj rodičia veľa rokov predpokladali, že dieťa po pôrode je celkom bezradné a nevie, čo má robiť, aby mohlo cicať mlieko z prsníkov. V skutočnosti ihneď po pôrode dokáže viac, ako si myslíme.
Veď už sa poznáme
Rodičia čakali veľa mesiacov, kým uvidia svoje dieťa – keď sa narodí, je pripravené stretnúť sa s nimi a predovšetkým je zvedavé na tvár svojej matky a otca. Pri tom, ako dieťa hľadí matke do tváre, si ju ukladá do pamäti, takže keď sa mu po štyroch hodinách ukáže obrázok tváre jeho matky a iných žien, vždy si nájde tú, ktorá patrí jeho matke. Pri tomto špecifickom stave má dieťa doširoka otvorené oči a je pokojné. Dieťa tiež počulo a pamätá si hlas matky ešte z maternice a dokáže odlíšiť hlas vlastnej matky od cudzích hlasov; 80 % detí dokáže rozpoznať aj hlas svojho otca.
Matka je pre dieťa dobrým zdrojom tepla a upokojuje ho jej dotyk. Dieťaťu tento pokojný stav umožňuje adaptáciu zo života v maternici na život vo vonkajšom prostredí. To všetko prispieva ku komfortu dieťaťu a k pozitívnym emóciám. Tento bdelý stav trvá u novorodenca 30-45 minút či dlhšie. Medzi matkou a dieťaťom dochádza k mnohým interakciám. Dieťa sa učí poznávať matku mnohými zmyslami a podobne aj matka sa učí spoznávať svoje dieťa. Dieťa sa oboznamuje s vôňou matky a počas niekoľkých dní dokáže napríklad rozpoznať prsné vložky svojej vlastnej matky od cudzej. Súvisí to so špecifickou vôňou vlastnej matky, nie s vôňou jej materského mlieka.
Novorodenec má krátko po narodení schopnosť doplaziť sa k prsníku matky, prisať sa k prsníku a začať cicať bez cudzej pomoci. Nežiaduce rutinné odsávanie nosa, ústnej dutiny alebo žalúdka po pôrode dieťa stresuje a môže viesť k orálnemu bráneniu sa, keď vystrkuje z úst všetko, čo považuje za votrelcov vrátane prsníka. Napriek tomu, že odsávanie sa u zdravých donosených novorodencov neodporúča, stále patrí na niektorých pôrodných sálach k bežným postupom.
Dotyky, vôňa a chuť
Matka sa zoznamuje so svojím dieťaťom rovnako podľa dotykov, vône a aj pohľadu. Prvé dojčenie ihneď po pôrode prináša matke aj dieťaťu veľa ďalších výhod. U matky aj dieťaťa dochádza k sekrécii hormónu oxytocínu, ktorý aktivuje produkciu prolaktínu (hormónu potrebného na tvorbu mlieka), spúšťa let-down (vypudzovaní reflex) a pomáha pri tvorbe špeciálnych rastových hormónov, ktoré sú zodpovedné za programovanie. Oxytocín uľavuje od bolesti, upokojuje matku aj 
dieťa, vedie k pocitom ospalosti a zbližuje matku a dieťa, lebo je to „maznajúci hormón“ čiže hormón lásky. Dieťa využíva vôňu a chuť ako prídavných pomocníkov pri hľadaní prsníka. K ďalším výhodám skorého dojčenia patrí, že dieťa sa cíti oveľa bezpečnejšie, znižuje sa chorobnosť detí vďaka mnohým imunologickým vlastnostiam materského mlieka, čo prispieva k celkovo dlhšiemu dojčeniu.
Novorodenec má schopnosť doplaziť sa k prsníku matky, aj keď vývojovo je toho schopný až po dosiahnutí 4. mesiaca života. Napodiv to však dokáže a doplazí sa až k prsníku matky, ktorý masíruje. Dochádza tak k predĺženiu bradavky, čo potom umožní lepšie uchopenie prsníka. Každým dotykom s bradavkou sa uvoľňuje oxytocín z mozgu dieťaťa aj matky. Pohyby, ktoré novorodenec vykonával ako plod v maternici, mu pomáhajú pri doplazení sa k prsníku. Plazenie sa po matkinom brušku navyše pomáha pri sťahovaní maternice, čím sa znižuje krvácanie a urýchľuje vypudenie placenty. V tejto špeciálnej, intímnej chvíli sa matka a dieťa vzájomne zoznamujú. Dieťa takmer neplače, užíva si bezpečné objatie matky a jej tak stúpa sebadôvera, že bude schopná dojčiť, čím sa medzi nimi upevňuje väzba.
foto: Unsplash.com
