Možno ste o ňom už počuli, ale asi netušíte, čo to je a na čo slúži. Kortizol pôsobí ako hlavný stresový kortikosteroid, čo znamená, že sa uvoľňuje pri strese. Dôležité je mať hladinu kortizolu na tej správnej úrovni.
Kortizol (alebo hydrokortizón) je najúčinnejším hormónom zo skupiny glukokortikoidov, produkuje ho kôra nadobličiek. Denne naše telo vyprodukuje 15 – 30 mg, pričom ráno je jeho hodnota najvyššia a večer, prípadne v noci, najnižšia. Vtedy preberá úlohu „energického“ kortizolu upokojujúci melatonín. Kortizol má vplyv na fungovanie organizmu najmä v záťažových situáciách, teda v už spomínanom stresovom období, pri infekčných chorobách, veľkej telesnej námahe či dlhodobej hladovke. Vplýva na metabolizmus a dokáže potlačiť prejavy zápalov.
Telo sa mu podriaďuje
Keď pociťujeme stres, kortizol sa postará o potlačenie „nepotrebných“ funkcií organizmu, ako sú v tom momente reprodukčný alebo imunitný systém. Všetko v tele sa tak presmeruje na vyrovnanie sa so stresom, aby sa človek nezrútil. Vylučovanie kortizolu v stresovom období má pomôcť znovunastoleniu homeostázy, vnútornej rovnováhy. Kortizol môže zodpovedať za náš celkový zdravotný stav. Je totiž zodpovedný za tri hlavné mechanizmy, ktoré pomáhajú udržiavať telo v rovnováhe, a to: zvýšenie hladiny cukru v krvi, zvyšovanie krvného tlaku a reguláciu zápalov. Vďaka týmto funkciám vplýva kortizol na naše trávenie, krvný obeh, spánok, fyzickú aj sexuálnu výkonnosť, správanie a celkovú náladu.
Prepojený systém
Funguje to tak, že v stresových situáciách hypotalamus (umiestnený v dolnom mozgu) signalizuje hypofýze (endokrinnej žľaze), že sa niečo deje. Následne hypofýza vysiela informáciu do nadobličiek, aby uvoľnili dávku kortizolu a ďalších hormónov (napr. adrenalínu). Vtedy kortizol zabezpečuje zvýšenie hladiny glukózy vo svaloch aj zvýšenie krvného tlaku na zabezpečenie dostatočného množstva čerstvého kyslíka, ktorý prúdi do mozgu. Pokiaľ všetko funguje ako má, tento proces nám umožní riešiť zložité situácie v práci či v živote, alebo podať nadmerný fyzický výkon. Problém nastáva, pokiaľ sme stresu vystavovaní často a hladina kortizolu v tele je prílišná. Keďže funkcia imunitného systému je v momente stresu potlačená, je to jeden z dôvodov, prečo sú ľudia permanentne vystavení stresu častejšie chorí. Rovnako znížená je aj funkcia reprodukčného systému, dochádza k poklesu hladiny testosterónu, nastanú problémy s trávením a iné nepríjemné príznaky. Potlačená je aj schopnosť svalových buniek prijímať aminokyseliny a schopnosť formovania kostného tkaniva. K zmenám na tele, napríklad k obezite, teda nemusí nutne dochádzať zvýšeným príjmom potravy, ale zníženou schopnosťou organizmu pracovať správne. Ak je hladina kortizolu nadmerne zvýšená dlhšiu dobu, telo sa s tým nevie vyrovnať. Vtedy sa nám môže stať, že ani zdanlivo jednoduché úlohy nedokážeme zvládnuť, organizmus akoby nám vypovedal službu. Hovorí sa, že dlhodobo zvýšená hladina kortizolu je zodpovedná za všetky civilizačné ochorenia dnešnej doby, vrátane nadváhy, vysokého krvného tlaku, depresie, neplodnosti a podobne.
Znížená hladina kortizolu
Hoci je to zriedkavejšie ako prvý prípad, existujú jedinci s nízkou hladinou kortizolu v krvi. Hlavnými príznakmi jeho nedostatočnej produkcie sú: slabosť, nízky tlak, nízka hladina cukru v krvi, chudnutie až anorexia, nadmerná únava a pigmentácia pokožky. Rovnako ako v prípade, že ho máme v tele nadbytok, nie sme schopní primerane reagovať v hraničných situáciách, máme pocit, akoby sme, ľudovo povedané, „strácali hlavu“. V prípade, že odber krvi potvrdí nízku hladinu kortizolu aj po opakovaných meraniach, je potrebné nájsť príčinu. Na vine môže byť ochorenie nadobličiek. K zníženiu hladiny kortizolu však môže dôjsť aj po ukončení liečby kortikosteroidmi.
Ako si teda udržiavať správnu hladinu kortizolu? Či už trpíte ochorením, ktoré priamo spôsobuje príliš nízku alebo príliš vysokú hladinu kortizolu v krvi, alebo ju spôsobujú iné vonkajšie faktory, existuje zopár odporúčaní, ktoré by ste mali dodržiavať. Aj preto, aby ste si hladinu kortizolu udržali v rovnováhe a žiaden z menovaných problémov u vás neprepukol. Ak máte v práci stres, po skončení pracovnej doby ho vyvážte činnosťou, ktorú máte radi. Či už je to prechádzka v prírode, počúvanie hudby, meditácia, masáž, stretnutie s priateľmi alebo spánok. Dbajte na to, aby ste popri práci mali čas aj na seba. Ten vám totiž nikto nenahradí. Podľa niektorých štúdií ľudia, ktorí spia len šesť a menej hodín denne, majú až o polovicu vyššiu hladinu kortizolu ako tí, ktorí spia osem hodín denne. Pomáha aj pestrá, nutrične vyvážená strava, obsahujúca omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, vitamíny skupiny B, ako aj dostatočný príjem horčíka v strave. Nezabudnite na pohyb, ideálne na čerstvom vzduchu.
Zastavte sa
Existujú veľmi náročné zamestnania, v ktorých je stres na dennom poriadku. Nie každý dokáže zastúpiť takúto pozíciu. Ak cítite veľký tlak a máte pocit, že vám všetko prerastá cez hlavu, zvážte, či vám to stojí za to. Nič nie je také dôležité ako zdravie. Ak je to možné, doprajte si prestávku. Skúste zavrieť oči, vyložiť si nohy na stôl a dajte si aspoň dvadsať poriadne hlbokých nádychov a výdychov. Aj krátke odpútanie sa od povinností niekedy dokáže zázraky. Práca nemá nohy, neutečie. A keď si stres vyžiada svoju daň, chorého pracovníka rýchlo nahradia novým.
foto:unsplash.com