Na jar sa máme radovať z odchodu zimy, ale naše zdravie prechádza skúškou odolnosti a navyše máme pocit, že sme si cez zimu ani veľmi neodpočinuli.
Alergická nádcha
Nie každý má z jari skutočnú a nefalšovanú radosť. Najmä alergici, ktorí trpia na „jarnú“ peľovú nádchu, majú z príchodu teplejších dní tak trochu obavy. Príčiny ich alergických ťažkostí objasní alergiologička a imunologička MUDr. Eva Vernerová.
Prečo sa alergikom na jar priťaží?
Alergik reaguje neprimeranou, zvýšenou obranou proti bežným, neškodným antigénom, ktoré sa nachádzajú vo vonkajšom prostredí (teda nie sú preňho vlastné). Či ten alebo onen človek bude alergikom, závisí jednak od genetickej predispozície, ktorá je každému jedincovi daná, jednak na interakcii s vonkajším prostredím, ktoré ho obklopuje, v ktorom žije, pracuje, kde trávi väčšinu času. Vplyv majú aj choroby, ktoré alergik prekonal v období pred peľovou sezónou alebo priamo v jej priebehu. Rolu hrá tiež odolnosť voči stresovým situáciám. Imunitný systém sa vyvinul preto, aby chránil integritu organizmu. V dobách, kedy sa tvoril, ale človek žil celkom iným spôsobom a v celkom odlišnom prostredí. Pil vodu z nie práve čistých zdrojov, trpel hladom a jeho potrava nebola vždy náležite upravená. Obydlia neboli vykurované, musel bojovať proti záplave najrôznejších baktérií, vírusov, parazitov a ďalších prirodzených nepriateľov, odolať napríklad morovým epidémiám… Prežili len tí, ktorí mali dobre fungujúci imunitný systém, schopný ich ubrániť. Tým, že dnes okolo seba týchto prirodzených nepriateľov nemáme, imunitný systém nemá „dosť práce“ a niekedy sa obracia proti inému cudzorodému činiteľu, ktorý vlastne nie je ani škodlivý. Prečo práve na jar? Vykvitne totiž množstvo stromov, ktoré uvoľňujú veľké množstvo peľu, ten je vetrom rozptýlený a prenášaný na veľké vzdialenosti a ak sa človek s vyššie uvedenou predispozíciou peľu nadýcha, je akosi predurčený k tomu, aby jeho imunitný systém reagoval alergicky, teda prehnane voči inak neškodným čiastočkám peľu…
Ktoré pele sú zjari najviac agresívne?
Udáva sa, že najagresívnejší je peľ brezy, ktorý sa u nás obvykle objavuje v polovici marca alebo dokonca koncom februára. Alergici však často majú problémy už skôr – čo môže byť spôsobené peľmi zanesenými k nám veternými prúdmi napríklad z Rakúska či južnejších krajín. Skoro kvitnú i liesky, vŕby, jelše, hraby, ktoré alergikom tiež často pôsobia ťažkosti.
Mimo mesta býva peľu viac, ale slabšiu imunitu pritom mávajú práve mestskí ľudia, najmä deti…
V prostredí mesta je ovzdušie spravidla oveľa viac znečistené, čo vedie jednak k podráždeniu slizníc a ich väčšej vnímavosti voči alergénom, jednak k tomu, že sa peľové zrná rozpadajú a z nich sa uvoľňujú podstatne menšie čiastočky, ktorých je veľa a navyše sú schopné vyvolať alergiu každá sama osebe. Pokiaľ je alergik v lese alebo na lúke, kde je intaktný (neporušený) peľ, a jeho sliznice nie sú podráždené, tak sa do organizmu dostane peľu paradoxne menej než v meste a nespôsobí takú reakciu.
Častý povzdych alergikov na jar a v lete býva: „Už zase mám sennú nádchu,“ pričom myslia všeobecne nádchu alergického pôvodu. Ale sú všetci títo ľudia alergickí na seno?
Nie všetci alergici precitliveno reagujú na seno, niektorí ho znášajú celkom dobre… Seno obsahuje skôr nešpecifické podnety (silnú vôňu), obsahuje tiež roztoče a plesne, seno ako také obsahuje oveľa menej peľových zŕn, než koľko ich vdýchneme napríklad práve na lúke počas suchých veterných dní. Senná nádcha je termín tradičný, neoficiálny, na ktorý sú pacienti zvyknutí, oficiálne používame termín peľová alergia (lat. pollinosa) alebo alergická peľová nádcha.
Prečo sa odrazu objaví alergická peľová nádcha u dospelého, ktorý dosiaľ nemal žiadne problémy?
Áno, to je veľmi častý prípad. Ako som už hovorila, záleží na genetickej predispozícii, ale i na ďalších faktoroch, celkový obraz sa skladá ako kúsky puzzle, ktoré do seba zapadajú. Otázkou napríklad ostáva, prečo niekedy jedno z dvojčiat trpí alergickou nádchou a druhé nie. Vyvolávajúcim činiteľom, spúšťačom alergie môže byť štýl života, podiel stresových situácií či napríklad liečba nádorových ochorení, ktorá zníži imunitu, môže to byť i typ stravy, zmena jedálenských zvyklostí, začiatok užívania iných liekov, tragédia v rodine, vo vzťahu…
Keď sa alergia môže prejaviť znenazdajky v priebehu života, môže sa tiež opäť stratiť?
Nie… To by sme si veľmi priali, ale je to veľmi vzácne. A pokiaľ sa takto spontánne a bez liečby stratí, nebýva to natrvalo. Po nejakom čase sa obvykle opäť vynorí, predispozícia totiž ostáva. Niekdajšie povery, že dieťa z alergie vyrastie, sa príliš na pravde nezakladajú. V súčasnej dobe hojne používame liečbu pomocou vakcín, hovorí sa jej špecifická alergénová imunoterapia, a pri niektorých typoch alergií sa takto darí človeka „vyliečiť“, respektíve dlhodobo či aspoň dočasne stabilizovať jeho zdravotný stav. Navodíme toleranciu, ale na druhej strane s istotou nevieme, kedy sa v budúcnosti zase objaví nejaký spúšťací faktor, alebo či sa hyperreaktivita (senzitivita) nezačne obracať iným smerom. Stalo sa nám, že pacient prestal mať alergiu na brezy v jarných mesiacoch a časom sa objavila alergia na „jesennú“ palinu… Špecifická alergénová imunoterapia nie je vhodná pre každého, jednako len existujú vyšetrenia, ktoré túto skutočnosť celkom spoľahlivo odhalia. Povedala by som, že viac než polovica alergických ľudí je vhodnými adeptmi pre hyposenzibilizáciu.
Zatiaľ čo neliečená alergická nádcha prechádza do astmy až v 80 % prípadoch, správne liečená do nej prechádza približne v 40 %.
Keď o sebe vieme, že sme „jarní“ alergici, čo máme mať nachystané v domácej lekárničke?
V prvom rade antihistaminiká. V súčasnej dobe sú už bez sedatívnych účinkov, ktorými bývali zaťažené antihistaminiká 1. generácie. Ide o lieky, ktoré obsadia receptory, miestečká v organizme, na ktoré sa viaže histamín uvoľnený reakciou organizmu s peľom. A keď už je receptor obsadený, tak k reakcii vôbec nedôjde. Pokiaľ sa však už spustí, je reťazová – dochádza k ďalšiemu a ďalšiemu uvoľneniu histamínu. Antihistaminikum podané včas zabráni tomu, aby sa histamín uvoľnil masívne. Ovplyvňuje reaktivitu celého organizmu a u alergického človeka ľahko zvyšuje imunitu. Pokiaľ sa totiž rozvinie alergická reakcia (alergia znamená zápal), sliznica je prekrvená a citlivá ku všetkým podnetom, teda nielen k ďalším peľom, ale tiež napríklad voči vírusovým antigénom. V priebehu alergickej nádchy na ňu preto veľmi ľahko nasadne i nádcha infekčná a naopak – infekcia býva spúšťačom alergie. Antihistaminiká je z týchto dôvodov vhodné užívať kontinuálne cca 2 týždne pred peľovou sezónou a vytrvať až do jej konca.
Pacienti sa obávajú kortikoidov – kedy sa dostávajú k slovu?
Kortikoidy sú dobrým sluhom, ale zlým pánom. Myslím si, že kortikoid nikdy nemá byť prvou voľbou, najskôr je potrebná úprava životosprávy, eliminácia podnetov zvonku, pokus o liečbu vakcínami a antihistaminikami. Ak neuspejeme, netreba si zúfať. Máme už také kortikoidy a formy podávania, že krátkodobé užívanie napácha oveľa menej škody, ako by narobila choroba bez ich použitia. Existuje forma lokálna, napríklad inhalačné spreje, kedy kortikoid lieči len dýchacie cesty a nedostáva sa do krvi alebo sa do nej dostáva v takej malej koncentrácii, že ovplyvňuje ostatné orgány absolútne zanedbateľným spôsobom.
Ako vidíte budúcnosť liečby alergií, alergickej astmy, črtá sa niečo nové?
Črtá. A rozhodne toho nie je málo. Zavádza sa napríklad biologická liečba, všetko je však zatiaľ na začiatku. Ide o liečbu finančne nesmierne náročnú, v súčasnej dobe sa podáva len v najťažších prípadoch. Jednako len práve k tejto liečbe sa upínajú nádeje pacientov i lekárov na celom svete.
Unavená jar
Prečo sa vlastne koncom zimy a na jar cítime unavení viac než v ostatných mesiacoch roka? Dlhý čas chladného počasia a skromný prídel slnečných lúčov v priebehu zimy (chýba nám preto vitamín D) sa podpisuje na našej telesnej i duševnej kondícii, organizmus trpí, sme vyčerpaní. Imunitný systém v zime pracoval na plné obrátky, preto na jar „ideme na rezervu“. Treba nabrať nové sily… Slnko, vitamíny a minerály (najmä vitamíny C, D a skupiny B, selén, zinok), úprava jedálneho lístka (odporúča sa veľa čerstvého ovocia a zeleniny, vhodné sú detoxikačné bylinky a jarné šaláty s čerstvou pažítkou, žihľavou, listami púpavy a pod.), dostatok pohybovej aktivity na čerstvom vzduchu a dostatok odpočinku. To sú atribúty jarného obdobia. Kým sa slniečko rozsvieti naplno, môžeme tiež každodenne podporiť imunitu tela i dobrú náladu pomocou fototerapie – teda terapie pomocou svetla (napr. simulátorom slnečného svitu). Pokiaľ nič z toho nezaberá, únava znemožňuje bežný pracovný i osobný život a prevalí sa ďalej cez hranice jarných mesiacov, treba navštíviť lekára, aby vylúčil prípadné závažnejšie ochorenie (málokrvnosť, ochorenie štítnej žľazy, nádorové či srdcové ochorenia a i.) a odhalil skutočné príčiny tohto stavu. Zvýšenou únavou trpia ľudia alergickí na jarné pele, s ktorými musia v tomto období „bojovať“, a preto by nemali pozabudnúť na včasnú pravidelnú kontrolu u svojho alergiológa či imunológa, nasledovanú príslušnou prevenciou. Nadmerná jarná únava spravidla tiež zaťažuje pacientov, ktorí užívajú antidepresíva (či prežívajú tzv. jarnú depresiu), preto treba upraviť dávkovanie liekov či inú terapiu tak, aby dané obdobie zvládli čo najlepšie. Jarná únava ako taká (bez podtextu vážneho ochorenia) je stav prechodný a je na nás, ako sa s ňou dokážeme či nedokážeme popasovať. Opakuje sa každý rok, a tak by sme na ňu tohto roku už mohli byť pripravení zas o niečo lepšie než vlani.
Nalomená psychika
Ľudia sú rôzni, a teda i odlišne reagujú na podnety z okolia, na ročné obdobie, na životné radosti i strasti… O tom, čo s nami po psychickej stránke spravidla „robí“ jar, vysvetľuje psychologička PhDr. Marta Boučková.
Platí, že jar je obzvlášť záťažovým obdobím pre jedincov, ktorí majú psychické problémy, depresie, užívajú antidepresíva. Prečo sa ich stav zhoršuje práve na jar?
Na jar, napriek tomu, že sa počasie zlepšuje a slnko svieti častejšie a s väčšou intenzitou než v zime, sú zásoby sérotonínu v organizme nižšie, pretože v zimnom období sa väčšina z nich spotrebovala. Sérotonín je hormón nervového tkaniva, ľudovo nazývaný hormón šťastia, pôsobí ako prenášač nervových vzruchov a hrá dôležitú rolu v tom, ako sa cítime. Ak je ho v organizme málo, vznikajú podmienky pre vznik a rozvoj depresívnych stavov.
Je možné rozoznať skutočnú depresiu od bežného smútku či splínu?
Spočiatku nemožno úplne rozlíšiť, či sme len smutní, unavení alebo už „chorí“. Medzi príznaky sezónnej depresie, kam sa jarné depresie radia, patria pocity smútku a bezmocnosti, neschopnosť tešiť sa a radovať z bežných, každodenných i netradičných vecí, podráždenosť a precitlivenosť, zvýšená unaviteľnosť, ťažkosti so spánkom (neschopnosť zaspať, prerušovaný a nekvalitný spánok, skoré prebúdzanie), zmeny v chuti do jedla (strata chuti do jedla, úbytok na telesnej hmotnosti alebo, naopak, prejedanie a pribúdanie na váhe). Človek s rozvíjajúcou sa depresiou stráca schopnosť prežívať radosť, je pesimistický. Niekedy býva doslova zajatý v kolobehu svojich myšlienok, ktoré ho utvrdzujú v tom, že ho v budúcnosti nič pozitívneho nečaká. Jeho sebahodnotenie je významne zhoršené, objavujú sa klasické pocity menejcennosti. Človek sa čím ďalej, tým viac uzatvára do seba, o svojich problémoch nehovorí a jeho stav sa postupne zhoršuje. Keď máte pocit, že sa u vás prejavuje pokles nálady a duševných síl, môžete skúsiť podniknúť pár preventívnych opatrení (pozri rámček ďalej). Pokiaľ sa však smutná nálada nespraví v priebehu dvoch týždňov, konzultujte svoje psychické rozpoloženie s praktickým lekárom, psychológom alebo psychiatrom.
Snažte sa čo najviac si užívať denné svetlo a nešetrite ani svetlom umelým. Svetlo pomáha doplňovať sily. Nezabúdajte na vyváženú stravu, obzvlášť ovocie a zelenina by sa mali čo najviac objavovať v jedálnom lístku. Nebočte od pohybovej aktivity, navodzuje úsmev a pozitívnu náladu. Okrem práce sa venujte i odpočinku, tomu, čo máte radi a nezabúdajte ani na stretávanie sa s priateľmi.
Podľa štatistík s jarou dlhodobo stúpa počet samovrážd, vrchol nastáva v apríli. „Trpia“ na jar viac muži, alebo ženy? A ako je na tom psychika detí?
Desať až pätnásť percent ľudí prežije v živote nejakú formu depresie. Ženy ochorejú dvakrát častejšie než muži. Počet depresívnych pacientov psychiatrických ambulancií sa v posledných desiatich rokoch zdvojnásobil a zároveň sa, bohužiaľ, vek chorých znížil, depresívne stavy sa, samozrejme, nevyhýbajú ani deťom… Depresia u mužov býva rozpoznaná oveľa neskôr než u žien, čo je dané predovšetkým štýlom výchovy v našej spoločnosti. Podľa spoločenských mýtov by muži mali byť silní, teda depresiu považujú za slabosť a veria, že ju prekonajú sami, že si s ňou poradia. Ženy ľahšie než muži pripustia, že pri depresii nejde o slabosť, ale o chorobu, ktorú je nutné liečiť. Muži štyrikrát častejšie než ženy spáchajú dokonanú samovraždu, ženy sa častejšie o samovraždu „iba“ pokúsia.
Prelaďme na pozitívnejšiu nôtu – ako si z jari urobiť svojho spojenca, čo by ste poradili čitateľom?
Na jar sa väčšina z nás teší, pretože s ňou prichádza svetlo, teplo a tým pádom by mala prísť i lepšia nálada. Lenže sme často zaskočení tým, že miesto takej očakávanej pohody a prílivu sily sa dostaví únava, smútok a tendencia k pasivite. Jediná rada, ktorá mi napadá, je nenechať sa zaskočiť tým, že nás zima skutočne unavila, a začať si jar postupne užívať. Skrátka, neprepáliť začiatok, ale s jarou sa kamarátiť pozvoľna, zato dôsledne…
