S pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, možno povedať, že do druhej skupiny patria aj tí, ktorí si za cieľ svojej dovolenky vyberú Izrael. Pravda, pláže na pobreží Stredozemného mora, najmä skvelo upravené pláže v Tel Avive, ponúkajú možnosť bezstarostného voľkania si, ale to by v Izraeli bol – expresívne vyjadrené – až hriech. Izrael je totiž priam presýtený miestami a pamiatkami, dokumentujúcimi už niekoľko tisícročí trvajúce osídlenie tohto územia. Väčšina pamiatok súvisí s históriou i prítomnosťou troch hlavných monoteistických náboženstiev na svete – judaizmu, kresťanstva a islamu. Spomeňme aspoň niekoľko základných údajov o Izraelskom štáte, ktorý vznikol v máji 1948. Pri svojom vzniku mal Izrael, ktorého plocha je menšia než polovica plochy Slovenska, len okolo 800 000 obyvateľov, dnes je ich vyše 8,7 milióna. Jedným z významných odvetví izraelskej ekonomiky je cestovný ruch, a to najmä tzv. religiózna turistika (nazývaná aj náboženské pútnictvo), teda návšteva miest a pamiatok, priamo súvisiacich s tou či onou vierou. Ročne navštívi Izrael okolo 3,5 milióna turistov z celého sveta (najviac z USA), pričom prakticky všetci z nich navštívia (aj) Jeruzalem.
Donedávna mohli turisti z nášho regiónu cestovať do Izraela priamym letom z Košíc len ako účastníci zájazdov, organizovaných cestovnou kanceláriou len niekoľko ráz do roka. Dnes je to už inak, pretože od konca júna spája nízkotarifová letecká spoločnosť Wizz Air dva razy týždenne Košice s izraelským Tel Avivom. Túto možnosť sme využili a vydali sme sa do Izraela, kde sme strávili necelé štyri dni, čo stačilo na prezretie len tých najvýznamnejších pamiatok v Tel Avive, Jaffe, Jeruzaleme a Haife. Nebudeme vás unúvať podrobnou „písanou“ reportážou o tom, čo sme v spomenutých lokalitách videli a zažili, ale predstavíme ich fotoreportážou. Pridáme však niekoľko základných informácií, ktoré pre návštevníkov Izraela môžu byť užitočné.
Na vstup do Izraela (na turistiku) nie je potrebné mať vízum, ale pripravte sa na dôkladnú vstupnú kontrolu – zámerne sme ju nenazvali pasovou kontrolou, pretože jej súčasťou sú aj rôzne otázky: úradník pasovej kontroly sa vás opýta napríklad na účel vašej cesty, na to, s kým do krajiny idete a koho mienite navštíviť. Padne zrejme aj otázka, či máte v Izraeli zabezpečené ubytovanie. V tejto súvislosti sa mi žiada poznamenať, že po predložení potvrdenia o rezervácii a zaplatení ubytovania úradník poznamenal, že takú ulicu (adresu hotela) v Tel Avive nepozná – tak sme po pravde (a trochu odvážne…) povedali, že nech si skúsi nájsť hotel na internete, čo napokon neurobil, mávol rukou, vrátil nám pasy a my sme vkročili do Izraela. Snáď dobrou radou je, že ak vôbec neviete žiaden cudzí jazyk, mali by ste sa do krajiny vybrať s niekým, kto aspoň čiastočne ovláda niektorý cudzí jazyk (najlepšie angličtinu). Izraelskou menou je šekel (oficiálne tzv. nový šekel), pričom najvýhodnejším spôsobom „získania“ šekelov sa nám ukázal byť výber našou medzinárodnou platobnou kartou (napr. Visa Electron) z bankomatu.
Potenciálnych návštevníkov Izraela určite zaujíma, ako je to z bezpečnosťou v Izraeli. Na to nevieme dať inú odpoveď než to, že počas celého pobytu v Izraeli sme sa cítili úplne bezpečne, a to aj v úzkych uličkách arabskej, židovskej či kresťanskej časti starého Jeruzalema. Na plážovej promenáde v Tel Avive, lemovanej radom moderných výškových hotelov, panuje kozmopolitná, uvoľnená atmosféra, pričom jediným „rušivým“ prvkom pri kúpaní v teplom mori bola prítomnosť medúz, ktoré dokážu spôsobiť nepríjemné popŕhlenie kože (to si niekedy vyžiada až návštevu lekára – aj preto sa nezabudnite pred cestou pripoistiť).
Keď sa do Izraela vydáte ako individuálny turista resp. ako skupina turistov a budete odkázaní stravovať sa sami, nie je to žiadny problém. Vo všetkých väčších mestách nájdete aj reštaurácie, ponúkajúce nám známu bežnú európsku stravu, ale treba ochutnať aj niečo z domácich špecialít – my sme okúsili napríklad tradičné arabské jedlo falafel (vyprážané guľôčky z rozomletého cíceru) i hummus, čo je v podstate studená kaša či nátierka, ktorej základom je opäť cícer, tentoraz uvarený a popučený či rozmixovaný.
Lietadlo z Košíc vás privezie do Tel Avivu a podľa našej mienky je vhodné v tomto meste sa ubytovať a odtiaľ podnikať výlety do iných miest. Viaceré cestovné kancelárie ponúkajú jednodňové zájazdy do Jeruzalema, Betlehema, Hebronu, Nazareta, ku Galilejskému (Tiberskému) jazeru, k pevnosti Masada či k Mŕtvemu moru, ktorého hladina je najnižším (povrchovým) miestom na našej planéte (leží 430,5 m metra pod referenčným povrchom Zeme). Účasť na týchto zájazdoch si však vyžaduje znalosť jazyka, v ktorom sprievodca poskytuje výklad (obvykle je to angličtina, ale sú zájazdy aj v iných svetových jazykoch). My sme si radšej zvolili individuálne cestovanie, ktoré – treba to rovno povedať – nás vyšlo oveľa lacnejšie ako zájazd. Dostať sa do Jeruzalema nie je žiadnby problém, autobusy z Tel Avivu premávajú prakticky každú polhodinu a dovezú vás na autobusovú stanicu, od ktorej jazdia moderné električkové súpravy, ktoré vás dovezú k hradbám starého Jeruzalema V Starom Meste (to je oficiálny názov), ktoré má plochu len približne jeden kilometer štvorcový, sa dá pomerne dobre orientovať. Jeden deň sme sa vybrali vlakom na výlet do Haify, ktoré je celosvetovým centrom bahájskej viery – hlavnou turistickou atrakciou tohto mesta sú nádherné terasovité bahájske záhrady. Jeden deň sme venovali prehliadke samotného Tel Avivu, ktorý je už spojený s mestom Jaffa (nazývaného aj Yafo), jedným z najstarších miest na svete. Práve v samotnom Tel Avive, ktorý bol založený len začiatkom 20. storočia a v ktorého aglomerácii žije približne 3,5 milióna ľudí, sme mali najväčší problém s orientáciou a mestskou dopravou – pomohla angličtina a smartfón s nainštalovanou mapou mesta.
Snáď užitočnou pripomienkou je to, že ak si na let z Tel Avivu späť do Košíc zvolíte sobotu, treba rátať s tým, že v sobotu je v Izraeli sabat, teda deň pracovného pokoja (už od piatkového západu Slnka), a verejná doprava nejazdí, takže na cestu na letisko si treba včas objednať taxík (nám ho bez problémov zabezpečila recepcia hotela).
Do fotogalérie sme vybrali snímky dokumentujúce aspoň niekoľko podľa nás významných starobylých pamiatok i dnešný živý ruch v mestách Tel Aviv, Jaffa, Jeruzalem a Haifa. Možno vás prekvapí, že na jednej snímke nie je nič iné, než starý drevený rebrík. Ide o tzv. nehybný rebrík z cédrového dreva, nachádzajúci sa na rímse fasády chrámu Božieho hrobu v Jeruzaleme. Tento chrám je spravovaný šiestimi kresťanskými cirkvami, pričom žiadne príslušenstvo chrámu nemôže byť zmenené či presunuté bez súhlasu všetkých cirkví – rebrík preto stojí na rovnakom mieste už od konca 18. storočia.
Mimochodom, pri návšteve Jeruzalema nezabudnite do škáry v Západnom múre, nazývanom aj Múr nárekov, vložiť svoju na akomkoľvek kúsku papiera napísanú modlitbu či prosbu k Bohu – a dúfajte, že sa vám vaše želanie splní.
Ďalšie snímky si môžete pozrieť – TU.
Text a foto: Radomír Mlýnek, Letisko Košice /r
