Ten rozhovor sa uskutočnil pred 24 rokmi, v čase, keď už dlhší čas dozrievalo rozhodnutie Štefana Gombíka odísť do zálohy. Leteckú kariéru skončil 30. apríla 1999, keď bol rozpustený štáb letectva a PVO GŠ Armády SR, ktorého bol prvým veliteľom… Práve v súvislosti s touto funkciou si naň teraz spomínajú mnohí, ktorí ho poznali. Samozrejme, nielen s ňou, ale asi najmä s ňou. „Poznal som ho osobne, bol to skvelý pilot, veliteľ a najmä človek,“ napísal komentár na stránku Fóra bezpečnostných zložiek riaditeľ našej spoločnosti, Dr. Zdeněk Úšela, a spomenul, že spoločnosť Magnet Press Slovakia sa v minulosti aktívne zapojila do spolupráce na organizácii SIAD-ov, najväčších medzinárodných leteckých dní v Bratislave. Aj tieto letecké dni sú dôvodom, ktorý evokuje živú spomienku na osobnosť Štefana Gombíka.
Do civilu odišiel v čase reorganizácií, keď armáde mal odslúžených 33 rokov, z nich 29 rokov aktívne lietal. Ktoré momenty za celé tie roky boli v jeho živote prelomové? Prvý nastal v roku 1971, keď skončil Vojenskú strednú odbornú školu rádiotechnickú v Liptovskom Mikuláši. No práve vtedy bol v Česko-Slovensku nedostatok pilotov… Prihlásil sa do vyššieho leteckého učilišťa a potom postupne prešiel všetkými dôležitými funkciami v letectve. Potom sa dostal do leteckej akadémie v Monine pomenovanej po Jurijovi Gagarinovi. Po návrate domov sa stal veliteľom 1. stíhacieho leteckého pluku – Zvolenského v Českých Budějoviciach. Na túto službu rád spomínal. Potom sa stal zástupcom veliteľa divízie a neskôr, od roku 1988, veliteľom 3. divízie PVOŠ v Žatci. Znamenalo to viac povinností a veľkú zodpovednosť, veď divízia patrila počtom ľudí medzi najväčšie v strednej Európe, niektoré jej útvary boli od seba vzdialené stovky kilometrov… Na jeseň roku 1992 prešiel na post náčelníka správy letectva a potom 22. 12. 1992 na post veliteľa slovenského vojenského letectva. To bola asi najväčšia zmena v jeho živote aj v jeho profesijnej kariére.
„Našťastie som mohol pracovať so skúseným kolektívom ľudí… Museli sme prijímať kopu veľkých rozhodnutí. O dislokácii útvarov, o reorganizácii letectva a PVO, o pohotovostnom systéme…“ povedal vtedy generál Gombík. „Na nedostatok práce a problémov som si nikdy nesťažoval, ale o tom až neskôr, hádam v tej knihe, ktorú by som chcel napísať.“
Mala to byť kniha o lietaní. Ako povedal, bol blázon do lietania. Úplne perfektne sa dalo lietať do funkcie veliteľa pluku, preškolil sa na MiG-23MF, potom na ML, bol inštruktorom na všetky typy, bol prvý v Česko-Slovensku s poveternostnými minimami na MiG-23, vyvážal pilotov… Všetko mal zdokumentované. „Bude o čom písať, o ostrých streľbách v Peenemünde, v Ašuluku, o ostrom bombardovaní… aj o tom, ako s postupom vo funkciách lietania ubúdalo, uviedol generál na margo zamýšľanej knihy, ktorá by veľmi pravdepodobne uzrela svetlo sveta vo vydavateľstve Magnet Press Slovakia.
Ale tento spisovateľský scenár sa už nenaplní, hoci v jednej z našich kníh, Slovenské letectvo v obrazoch 2, s podtitulom Obzretia veliteľov, už bol uverejnený prológ práve z pera generálporučíka Ing. Štefana Gombíka. Ďakujeme za možnosť spoznať generála Gombíka aj z tejto stránky a k jeho osobnosti sa ešte vrátime na stránkach časopisu L+K či ročenky Vzdušných síl OS SR.
Česť jeho pamiatke.
Text: bej
Foto: bej, MGy
