Mať čistý, uprataný byt je snom hádam každého z nás. Keď máme všetko na poriadku, opadne z nás stres a nervozita. Kedy je však upratovania už príliš veľa? Môže túžba po sterilnej čistote ohroziť naše vzťahy? Ako spoznať, že sa vášeň mení na posadnutosť?
Nikdy nezabudnem na prvú návštevu kamarátky. Má veľký dom, troch malých synov a doma sterilný poriadok. Chváli sa mi, že v drogérii našla úplne nové čistiace prostriedky a ešte lepšie vlhčené utierky, aké mali doteraz. Vraj po nich zostane všetko dokonale vyleštené a bez šmúh. Obdivujem ju, ako to všetko zvláda, z jej podlahy by sa dalo jesť, a to doslova. Spozorniem až vtedy, keď vyrážame na prechádzku. Deti oblečené, dospelí nachystaní, len ona nikde. Pýtam sa jej manžela, čo sa deje. A on, už zvyknutý, hovorí mi, že nič, že máme počkať. Nakuknem dovnútra a neverím vlastným očiam. Stoličky sú vyložené na stole, gauče odtiahnuté, koberce zrolované, vysávač ide na plné obrátky a ona mopuje, utiera, leští. Využíva príležitosť, že sme konečne opustili dom a ona ho môže dostať do pôvodnej formy. O pol hodinku je pri nás, evidentne šťastná a spokojná sama so sebou. „Prepáčte, že mi to tak dlho trvalo, ale už som nemohla vydržať. Teraz sa deti budú môcť pokojne hrať aj na zemi.“ Až neskôr, čím sme sa lepšie spoznávali, som si uvedomila, že za to nemôže. Bola totiž posadnutá čistotou.
OBAVY Z KONTAMINÁCIE
Nutkavá potreba neustále upratovať súvisí s obsedantným správaním. Psychológ Ján Zásakalan na svojej webovej stránke zaraďuje túto obsesiu medzi obsedantno-kompulzívne poruchy. Sú to nutkavé, chorobne sa vnucujúce predstavy, ktoré človeka oberajú o čas a zasahujú do vzťahov. „Umývači a čističi majú často obávané myšlienky, týkajúce sa možnej kontaminácie špinou, bacilmi alebo vírusmi. Žijú s takmer neutíchajúcou obavou z toho, že spôsobia druhým znečistenie, alebo že nedokážu zabrániť ohrozujúcemu znečisteniu.“ Podľa neho trpia veľkou úzkosťou, s ktorou sa snažia bojovať. Umývajú si ruky, sprchujú sa alebo dlhé hodiny upratujú. „Umývanie sa a čistenie vecí sa stáva prepracovanejším, avšak prináša zároveň stále menej úľavy,“ zdôrazňuje. Ďalšia posadnutosť, ktorá súvisí s nadmerným upratovaním, je presné a premyslené kategorizovanie predmetov, všetko musí byť perfektné, rovnaké alebo symetrické. „Ak sú ich veci posunuté, ak sa ich niekto dotkne alebo ich len mierne pohne, prináša im to obrovskú úzkosť. K tomuto správaniu ich vedú myšlienky súvisiace s obavou, že ak nebude všetko usporiadané, stane sa im alebo ich milovaným ľuďom niečo hrozné,“ tvrdí Ján Záskalan na svojej stránke www.bbpsycholog.sk. Podľa americkej terapeutky Eliaine Ryanovej problém nastáva vtedy, keď je nadmerným zdrojom problémov pre dotyčného človeka aj jeho okolie. „Keď začína trpieť zdravie, už je toho príliš veľa. Ženy postihnuté týmto nutkaním bývajú často denno-denne fyzicky vyčerpané. Ich partneri cítia, že im to nadmerne zasahuje do životov a prichádza odpor. Problém je, že pacienti s obsedantno-kompulzívnou poruchou potrebujú mať všetko pod kontrolou a pravidelne absolvovať svoje čistiace rituály. Ak už nevedia držať krok, majú pocit, akoby sa im rozpadal život.“
UPRATUJ AKO MONIKA
Z OBSESIE BIZNIS
Japonka Marie Kondo svoju závislosť premenila na biznis. Vo svetovom bestselleri Kúzelné upratovanie sa priznala, že už ako dieťa bola posadnutá čistením a organizovaním domácnosti. Už v detskej izbe vyvíjala efektívne techniky pre zatočenie s chaosom. V škole bola dobrovoľníčkou zodpovednou za poriadok v triede, reorganizovala police s knihami a kontrolovala čistotu v kabinetoch upratovačiek. Jej metóda upratovania domácnosti pozostáva z dvoch krokov, a to v rozhodnutí, čo si ponechať a čoho sa zbaviť a kam veci odložiť. Svojim klientom odporúča upratovať podľa kategórií, a nie podľa izieb v byte.
AKO SA Z TOHO DOSTAŤ VON?
Základom pre liečbu takejto poruchy je uvedomenie si, že máme problém. Až potom ho môžeme dostať pod kontrolu, plánovať si činnosti a postupne znižovať čas strávený čistením a organizovaním domácnosti. Ak si nedokážeme pomôcť sami, treba vyhľadať odbornú pomoc. „Dôležité je uvedomiť si, nakoľko sú vtieravé myšlienky ozvenou minulosti, na ktorú chcete zabudnúť, túžbou do budúcnosti, o ktorej pochybujete, ale sú zautomatizovaným spôsobom, akým sa vyhýbate emóciám spojeným s faktom, že dané myšlienky máte,“ radí psychológ Ján Záskalan.