Agentúra DSCA (Defense Security Cooperation Agency) informovala dňa 26. januára, že ministerstvo zahraničných vecí oficiálne oboznámilo Kongres o odsúhlasení predaja veľkého množstva leteckej techniky Turecku. Ku kľúčovým položkám patrí:
• 32 jednomiestnych strojov F-16C Block 70 a osem dvojmiestnych F-16D Block 70,
• 79 modernizačných sád starších strojov F-16C/D Block 40 a 50+ na štandard F-16V,
• úpravy SLEP (Service Life Extension Program) na predĺženie ich životnosti,
• 48 motorov F110-GE-129D (z toho 8 rezervných),
• 44 rotačných kanónov M61 Vulcan kalibru 20 mm (4 rezervné),
• 149 radarov AN/APG-83 SABR kategórie AESA (10 rezervných),
• 168 integrovaných systémov pre vedenie elektronického boja IVEWS alebo analogických (49 rezervných),
• prilbové displeje JHMCS II alebo Scorpion.
Prečítajte si tiež
Grécke F-35A za PVO pre Ukrajinu
S novými „ef-šestnástkami“ sa počíta ako s nástupcami legendárnych stíhacích bombardérov F-4E Phantom II. Aj pri skorom uzavretí kontraktu sa však nedá očakávať, že Turecko dostane svoje lietadlá skôr ako v období 2027 – 2028. Výrobná linka korporácie Lockheed Martin v Greenville je totiž na najbližšie roky vyťažená zákazkami Bahrajnu (16 kusov), Slovenska (14 kusov), Bulharska (16 kusov), Tchaj-wanu (66 kusov), Maroka (25 kusov) a Jordánska (12 kusov). Súčasné tempo produkcie F-16 Block 70/72 pritom dosahuje „len“ cca 1,6 strojov mesačne, s plánovaným nárastom na 4 exempláre mesačne od roku 2025. Podľa tureckých prameňov má prejsť upgradom na štandard F-16V celkovo 50 strojov F-16C/D Block 40M a 29 série Block 50+. Termíny možných dodávok modernizačných sád zatiaľ neboli zverejnené.
Impozantný je zoznam zbraňových a súvisiacich elektronických systémov. Z množstva položiek môžeme zmieniť:
• 952 PLRS stredného dosahu AIM-120C-8 AMRAMM,
• 401 PLRS krátkeho dosahu AIM-9X Block II Sidewinder,
• 864 precíznych bômb GBU-39/B Small Diameter Bombs Increment 1,
• 96 protirádiolokačných striel AGM-88B HARM,
• 96 protirádiolokačných striel AGM-88E AARGM,
• celkovo 1400 sád na upgrade „železných“ bômb do štandardu precíznych JDAM verzií GBU-31, GBU-31v3 a GBU-54,
• 16 streleckých kontajnerov AN/AAQ-33 Sniper,
• nespresnený počet kontajnerov LEGION so optronickými systémami kategórie IRST (Infra-Red Search and Track),
• trojnásobné závesniky TMLA pre PLRS.
Z vybavenia zasluhujú pozornosť systém pre vedenie elektronického boja Northrop Grumman AN/ALQ-257 IVEWS (Integrated Viper Electronic Warfare Suit), ktorý bol zatiaľ vybraný len pre modernizáciu strojov F-16 z radov USAF. Všetci predchádzajúci odberatelia F-16 Block 70/ 72 totiž podľa vyjadrení spoločnosti L3Harris Technologies zvolili jej systém AN/ALQ-254(V)1 Viper Shield. Nemenej zaujímavá je aj propozícia trojitých závesníkov pre PLRS typu TMLA (Triple Missile Launcher). Tie ešte nenašli odberateľov, pričom prvý krát boli ponúknuté Indii v roku 2019 spolu s pokročilou verziou Fighting Falconu obchodne zvanou F-21. Pri imponujúcom počte leteckej munície je zase zarážajúci fakt, že Turecko už vyrába, alebo vyvíja a plánuje zaviesť množstvo analogických a pritom lacnejších systémov domácej proveniencie.
Turecko, ktorému bola po obstaraní ruských systémov PVO S-400 odopretá nielen akvizícia F-35A, ale bola mu zrušená aj účasť na programe, sa už dlhšiu dobu dožadovalo aspoň nových F-16 a modernizačných sád. Oficiálna požiadavka na ich dodanie prostredníctvom programu Foreign Military Sales bola zaslaná Washingtonu dňa 30. septembra 2021. Cena za 40 nových strojov a 79 sád bola vtedy odhadovaná na 6 miliárd USD. Administratívna Joea Bidena však po vypuknutí konfliktu na Ukrajine podmieňovala uzavretie obchod udelením súhlasu na vstúpenie Švédska do NATO, na čo Ankara dlhodobo odmietala pristúpiť. Zmena nastala až 24. januára, keď turecký parlament zmenil postoj. Prezident Joe Biden ešte toho dňa obratom požiadal Kongress o schválenie tureckej požiadavky.
Text: Ivan Zajac
Ilustračné foto: Ministerstvo obrany Turecka, Lockheed Martin, USAF
